Slovenský kráľ Svätopluk

12. november

Kráľ Svätopluk V čase panovania kráľa Svätopluka I.
sa Veľká Morava dočkala najväčšieho rozkvetu a získala postavenie dôležitej európskej veľmoci.

Nitra bola jedným z jej hlavných centier a k tomuto obdobiu sa viaže jedna z najznámejších slovenských povestí.

Veľkomoravský kráľ

Mocný veľkomoravský kráľ Svätopluk I. sa ešte pred svojou smrťou podujal vyriešiť problém nástupníctva na veľkomoravský trón.

Tri prúty kráľa Svätopluka

Dal si pred smrťou zavolať troch svojich synov, každému z nich podal do ruky jeden prút a prikázal im, aby ho zlomili. Mladí veľmoži poľahky splnili otcovu žiadosť. Potom kráľ dal zviazať trojicu prútov a opäť vyzval synov, aby zväzok drievok zlomili. Táto úloha sa ukázala ako oveľa ťažšia.

Svornosť

Týmto spôsobom kráľ demonštroval svojim potomkom potrebu svornosti, lebo len tá im zaručí neporaziteľnosť a krajine blahobyt. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 si napriek otcovskému varovaniu Veľkú Moravu rozdelili jeho synovia - Mojmír, Svätopluk a Predslav.
Vojnami oslabená krajina sa neubránila pred útokmi Maďarov a zanikla.

Veľká Morava


Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša
alebo Svätoplukova ríša
(lat. Magna Moravia, gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) 
bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). 
Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu 
so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. 
Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 
súčasťou Českého štátu), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo.

Panovníkmi krajiny boli potom: Mojmír I. (833 – 846) Rastislav (846 – 870) Slavomír (871) Svätopluk (871 – 894) Mojmír II. (894 – ?). Vláda Rastislava (846 – 870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a. i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka písmo, hlaholiku, obaja sa stali sa zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj písmo cyriliku. Za Svätopluka (871 – 894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy. Cyril a Metod Metod krstený ako Michal. Žil v rokoch 815 - 885. Bol kňazom. Stal sa arcibiskupom. Mal neustále spory s franskými biskupmi Cyril žil v rokoch 829 - 869. Spolu s Metodom prišli na požiadanie Rastislava a ten požiadal Byzantského cisára Michala 3. Cyril vymyslel hlaholiku a mala 38 znakov. Pochovali ho v kostole Svätého Klimenta.
Bardejov, 20. október 2014 (SŠJH Ing. František Haluška)

Obsah dokumentu

Číslo dokumentu 91

Súvisiace témy

QR Kód

  • Čítané 6645 x