Veľká noc

3. apríla

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl.
Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.

Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) roku 325.

Veľký týždeň

Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30

Veľký týždeň alebo Svätý a veľký týždeň či Strastný týždeň je obdobie liturgického roka v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré sa začína Veľkým pondelkom a končí sa Veľkou sobotu. Sprítomňuje tajomnú večeru, utrpenie a smrť Ježiša Krista a udalosti, ktoré jej predchádzali.

Svätý týždeň je obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka, ktoré sa začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkou nocou. Jednotlivé dni, ktoré majú svoje meno, sú Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Svätý sa nazýva preto, lebo pri liturgii pripomína vrchol Ježišovho života, jeho smrť a vzkriesenie.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa a veľkonočného tridua.

Veľký piatok

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.

Biela sobota

Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa.

Veľkonočná nedeľa

Jedná sa o najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka. V tento deň si kresťania, hlavne rímskokatolíci pripomínajú Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou. Sviatkom sa nedeľa stala v roku 325, keď cisár Konštantín zvolal Prvý nicejský koncil, kde vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu sa rozhodol, že kresťania budú oslavovať Veľkú noc v nedeľu po prvom jarnom splne a zároveň, že sa tento dátum nesmie kryť s židovskou slávnosťou Pesachu.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy

- od rána sa začína oblievačka či šibačka, ktoré priamo súvisia
so Vzkriesením: sú pamiatkou na rozháňanie zdesených ľudí v uliciach starého Jeruzalema služobníkmi a strážcami hrobu po tom, čo sa dozvedeli, že hrob Ježiša Krista je prázdny, že vstal z mŕtvych.


Veľká noc

Veľká noc v Kružlove

Hrob Ježiša Krista

Podľa Biblie Ježiša ukrižovali na Veľký piatok a rímsky prefekt Pilát Pontský Kristove telo ešte v ten deň daroval bohatému obchodníkovi z Arimatie Jozefovi. Ten nechal kúpiť plátno, do ktorého telo zavinuli, a pochovali ho do hrobky, ktorú si nechal Jozef vybudovať neďaleko Golgoty, pravdepodobne niekde v k okolí dnešnej Damaskej brány v Jeruzaleme.

Pred vchod privalili mohutný kameň a hrob kontrolovala stráž. Keď tam prišli Ježišovi blízki v nedeľu, kameň nebol na mieste a hrob bol prázdny. Ďalších 40 dní sa potom Ježiš podľa evanjelia zjavoval svojim učeníkom.


FOTO: SITA, Hrob Ježiša Krista

Bardejov, 15. marca 2015 (SŠJH Ing. František Haluška)

Obsah dokumentu

Číslo dokumentu 835

Súvisiace témy

QR Kód

  • Čítané 1799 x