Spojená škola Juraja Henischa

Táto stránka je iba na čítanie. Môžete si prehliadnuť zdrojový kód, ale nemôžete ho meniť. Opýtajte sa správcu, ak si myslíte, že niečo nie je v poriadku.
====== Milan Rúfus, Miroslav Válek, Ľubomír Feldek ======

===== Milan Rúfus (1928 – 2009) =====

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie. 
Narodil sa v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde po skončení pôsobil ako pedagóg až do svojho odchodu do dôchodku. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.

Literárne sa prejavoval už na vysokej škole. Písal básne vyznačujúce sa osobným prežívaním témy, v 50. rokoch sa zdali málo angažované, preto sa ako básnik predstavil až v r. 1956 básnickou zb. Až dozrieme. Zbierka vyšla až po politickom uvoľnení, znamenala medzník vo vývoji slovenskej poézie. Zbierka vychádza z celej škály tém – vojna (vo Vietname, Korei), domov, otec, matka, básne o poslaní poézie. Poéziu zbavil tézovitosti a kampaňovitosti. Mnohými básňami sa prihlásil k plebejskému pôvodu a k etickému odkazu predkov. Chudoba je preňho najvyšším mravným princípom. Predstavil sa ako básnik s hlbokým sociálnym a humanistickým cítením, cíti zodpovednosť za osud sveta a má súcit s každým, kto trpí.

Básne, ktoré vznikli pred zbierkou Až dozrieme vyšli knižne v zbierkach Chlapec a Chlapec maľuje dúhu. Sú to úprimné, bolestivé výpovede mladého človeka o svete, ktorý ho obklopuje.
O 12 rokov neskôr vznikli nové básne kosť– zb. Zvony – charakteristická je pre ne skepsa beznádej, úzkosť. Sú to výpovede o tragických otázkach smrť, choroba, márnosť ľudského života, vyjadrujú pocit, že umenie a básnické slovo je stále bezmocnejšie. K základným motívom patrí motív zeme, detstva, ľudského údelu, je verný obrazu zeme živiteľky a obrazu slovenského roľníka. Pre Rúfusa je typické skracovať básne , vyjadriť maximum emócií minimom textu, preto znejú ako všeobecné výroky, sentencie (Zvony detstva, Príslovia, Pod zvonom, Čo je báseň). Sentencia je stručná, jadrná hlboká myšlienka vyjadrujúca životnú skúsenosť, pravdu, poučenie.
R. často využíva gnómu – myšlienka, múdrosť majúca nadčasovú platnosť

Zb. Stôl chudobných – básne vyjadrujú pocit vyrovnanosti so životom, poznanie , že život prináša aj sklamania a bolesť. Trvalé hodnoty nachádza v práci, pôde, prírode, rodnom kraji. Vyzdvihuje pracovitosť, húževnatosť a životnú múdrosť jednoduchého človeka.
V knihách Kolíska, Kolíska spieva deťom a Hudba tvarov  spojil umenie básnik a výtvarníka – básne dopĺňajú umelecké fotografie Martina Martinčeka a maľby Ľudovíta Fullu a Miloša Bazovského. Zb. Prísny chlieb – vracia sa k témam smrti, atómovej vojny, zmyslu života.Tvorba pre deti je inšpirovaná detstvom a ľudovou slovesnosťou. Vo svojich dielach sa často vracal k otázke, čo spája detstvo a dospelosť, aké hodnoty  sa strácajú s detstvom.Kniha rozprávok a Sobotné večery obsahovali básnicky prerozprávané slovenské ľudové rozprávky.
Epické časti prepojil lyrickými intermezzami inšpirovanými svojou chorou dcérou. V druhej zbierke spomína na vlastné detstvo prežité v rodičovskom dome. V knihe Studnička vedie lyrický dialóg s dieťaťom, v ktorom konfrontuje svoju životnú skúsenosť so zázrakom detského vnímania sveta.
Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček – pre deti
Významnú časť tvorby tvoria jeho eseje, patria k vrcholom toho žánru v slovenskej  literatúre.(Čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, O literatúre.

===== Miroslav Válek (1927 – 1991) =====

Výrazný reprezentant modernej slovenskej poézie, nadviazal na avantgardné smery medzivojnovej poézie (surrealizmus, poetizmus, konštruktivizmus).
Narodil sa v Trnave. Vyštudoval vysokú školu obchodnú v Bratislave. V r. 1962-66 pracoval ako šéfredaktor mesačníka Mladá tvorba, 1967-68 šéfredaktor časopisu Romboid. Po r. 1968 bol politicky aktívny, od r. 1969-89 minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Válek je básnik nekonvenčný, na svet sa díva z neobvyklých zorných uhlov, často využíva iróniu, sarkazmus paródiu, sebairóniu. Jeho básne sa vyznačujú originálnymi, často surrealistickými metaforami, personifikáciami, slovnými a zvukovými hrami, asociatívnym radením motívov.
Válkove juvenílie – diela z autorových mladých rokov vyšli pod názvom Zápalky v treťom vydaní zbierky Dotyky. Sú veľmi eufonické, rýmované, preto boli mnohé z nich zhudobnené, napr. Jesenná láska.
Debutoval zbierkou Dotyky (1959). Vyvolala veľký ohlas kritiky, bola literárnou udalosťou, pretože Válek odmietol čierno-biele videnie reality, ktoré presadzovala schematická poézia  50. rokov. Válek sa v nej sústredil na vnútorný svet človeka , jeho pocity, malé životné drámy, citové sklamania, smútok. V mnohých básňach sa zamýšľa nad poslaním poézie. Svoj básnický program – písať otvorene, úprimne a pravdivo o všetkom, čo ho obklopuje – sformuloval v básni Estetika. 
Príťažlivosť – bás.zb. obsahujúca bás. Skladby lyrickoepického charakteru. Básnik v nich konfrontuje prítomnosť a minulosť, uvažuje o zložitosti modernej civilizácie, hovorí o pocitoch ohrozenia Zeme a ľudstva. Najznámejšou básňou je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – rozsiahla báseň tzv. báseň pásmo. Válek v nej spomína na obdobie 2.svetovej vojny, keď mal 13 rokov . Rozpráva o svojej prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s ďalšími Židmi vyhostená z krajiny a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. Báseň je účinným protestom proti hitlerovskému fašizmu, proti vojne a utrpeniu.
V úvode básne je spomienka na učiteľa dejepisu, ktorý sa obesil (spomína na to vždy, keď si uväzuje kravatu. „ Každý deň si uväzujem kravatu, každý deň  myslím na to isté.“
V básni dochádza k stretu situácií, ktoré on sám prežil s konkrétnymi historickými udalosťami (rozbitie republiky).
Silný je motív lásky – Helena Daňková, obraz vojny a smútku – chce sa vrátiť k pôvodným mierovým hodnotám, ďalej sa tu objavuje motív mladosti, detstva, matky, motív rúk – symbolizujú prácu, vytvárajú dejiny, predstavujú nehu, lásku, ale i smrť. 
Bás. zb. Nepokoj – nemilosrdná analýza ľudského vnútra. Nepokoj nevyvolávajú v básnikovi len tragické denné situácie, vojna, smrť, krutosť a cynizmus, ale i rituály každodenného života (Zabíjanie králikov – hovorí o tom, že človek dokáže počas týždňa myslieť na vznešené veci a nemyslí na to, aké je to pre králika, keď ho zabíja v nedeľu – v čase pokoja). Zisťuje, že človek nie je len obeťou, ale sám utrpenie spôsobuje.
Milovanie v husej koži – zb. je vyjadrením tragických životných pocitov , zúfalstva, pocitu zániku, zdesenia nad bytím. Básnika desia príznaky zozvieračťovania ľudí (motív sťahovania zvierat dovnútra človeka). Prestáva veriť v možnosť záchrany človeka i sveta prostredníctvom poézie. Naznačuje reálnu možnosť totálnej premeny všetkého pozitívneho v dejinách človeka na negatívny opak
(Skaza Titanicu, Z absolútneho denníka I,II)
Po vydaní zbierky Milovanie v husej koži sa Válek na 12 rokov odmlčal a s novou knihou sa prihlásil a v čase tzv. normalizácie, keď vydal básnickú skladbu Slovo. Bola venovaná Komunistickej strane a považovaná za základné dielo socialistickej literatúry.
Z vody – kniha básní, v ktorej zaznieva motív lásky nežnej, istej, hrubej, pochybovačnej.
Tvorba pre deti: Kúzla pod stolom, Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí, Veľká cestovná horúčka, Do tramtárie.

===== Ľubomír Feldek (1936 – =====

Najvýznamnejšia osobnosť súčasnej slovenskej literatúry. Píše poéziu, prózu, divadelné hry, prekladá zo svetovej literatúry. Pre jeho poéziu je príznačná nápaditosť, hravosť, bohatá invencia, hlásanie optimizmu a krásy v živote, jazyková virtuozita a bravúrne zvládnutie každej básnickej formy.
Patrí k zakladateľom tzv. trnavskej skupiny – Ľ.Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Ondruš – predstavili sa na stránkach časopisu Mladá tvorba, nazývajú ich aj konkretisti, senzualisti – odmietali poéziu schematickú, konvenčnú, hlásili sa k avantgardným európskym smerom. Základným stavebným prvkom ich poézie sa stala metafora (zvláštna, prekvapivá), zmyslové vnímanie sveta.
Tvorba:
Hra pre tvoje modré oči – skladba pre deti sa k čitateľom nedostala, bola zošrotovaná.
Jediný slaný domov –bás.zb. – verše hravé, nekonvenčné o tom, ako vníma mladý človek svet, prírodu, život.
Kriedový kruh  - bás.zb.– ústredným motívom je láska, najmä manželská a harmonický partnerský vzťah.
Paracelsus  - bás.zb.– dôraz na metaforické zobrazenie skutočnosti, nálad, pocitov
Dvaja okolo stola – pomocou zvláštnych metafor, paradoxov, antitéz a lyrického jazyka sa pokúsil zachytiť rôzne pocity, myšlienky, tušenia, to, čo je slovami ťažko sformulovateľné.
Poznámky na epos – v prvej časti stiera hranice medzi poéziou a prózou, námety čerpá zo snovej reality, tomu zodpovedá aj drsný jazyk; v druhej časti nájdeme básne erotické, o láske, o milovaní.
V 70. a 80. Rokoch písal satirické básne o rôznych negatívnych javoch a nedostatkoch súčasného života (verše ironické, sebaironické, sarkastické), neskôr vyšli v zbierke Slovák na Mesiaci. 
Plakať je krásne – bás. zb., ktorá bola hneď po vydaní zošrotovaná, kolovala medzi čitateľmi v samizdatoch, mala spomienkový charakter – na detstvo, na Žilinu, na prvé lásky, na otca.
Napísal filmový scenár, podľa ktorého bol nakrútený úspešný rozprávkový film Perinbaba.


===== Rúfus, Válek, Feldek =====

  * {{ :maturita:sjl:rufu_valek_feldek.pdf |Rúfus, Válek, Feldek}}
  * {{ :maturita:sjl:rufu_valek_feldek.rtf |Rúfus, Válek, Feldek}}

<dokuteaser>
===Táto stránka bola navštívená:===
Dnes: {{counter|today}} / Včera: {{counter|yesterday}}, Doteraz: {{counter|total}}

¯\_(ツ)_/¯
</dokuteaser>

<- maturita:otazky:sjl:ladislav_mnacko_ako_chuti_moc| Ladislav Mňačko Ako chutí moc ^ maturita:otazky|otázky ^ maturita:otazky:sjl:stredoveka_literatura|Stredoveká literatúra ->