bazilika sv. Egídia

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta

bazilika sv. Egídia

bazilika sv. Egídia | Osobnosti mesta Bardejov

Dňa 30.11.2000 výbor centra pre svetové a prírodné dedičstvo UNESCO rozhodol o zapísaní historického centra mesta Bardejov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Udialo sa tak v meste Cairns (Austrália). Stali sme sa tak jedným zo 690 miest svetového dedičstva v 122 krajinách. Je to pre nás ozaj veľká pocta... Výbor rozhodol o zapísaní lokality do zoznamu svetového dedičstva na základe kritérií (iii) a (iv):

Kritérium (iii): Opevnené mesto Bardejov je výnimočne dobre zachovaným dôkazom ekonomickej a spoločenskej štruktúry obchodných miest strednej Európy v stredoveku.
Kritérium (iv): Plán budovy a opevnenia Bardejova predstavujú mestský komplex, ktorý vznikal v strednej Európe v období stredoveku na významných miestach hlavných obchodných ciest v danej dobe.
Pri tejto príležitosti sa 7. júna 2001 slávnostne odhalila aj nová pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na stene našej radnice.

bazilika sv. Egídia, park	bazilika sv. Egídia, park	bazilika sv. Egídia, park
bazilika sv. Egídia, park	bazilika sv. Egídia, park	bazilika sv. Egídia, park
bazilika sv. Egídia, park	bazilika sv. Egídia, park

Bazilika sv. Egídia

Kostol sv. Egídia sa nachádza na severnej strane Radničného námestia. Orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane.
Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne oddeľuje iba stupňovitý požiarny múr. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.
Na juhozápadnom nároží kostola stojí impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na jej južnej stene, vo výške prvého poschodia, sú ešte slabo viditeľné stopy po renesančnej nástennej maľbe z roku 1521. Na štvrtom poschodí veže je zvonica, v ktorej sú umiestnené nové zvony Urban a Ján a starý pôvodný zvon Signum z roku 1625. Piate poschodie je upravené pre hodinový stroj. Jeho vonkajšie časti, ciferníky s maľovanými číselníkmi, sú inštalované na všetkých štyroch stranách veže. Na šiestom poschodí sa nachádza drevená ochodza - vyhliadka so zastrešením a vrchol tvorí ihlanovitá strecha so štvormetrovým kovovým krížom. Výzdobu južnej steny veže ešte dopĺňa kamenný štylizovaný reliéf s erbom mesta.
Západné priečelie kostola je zosilnené oporným systémom s gotickými oblúkmi nad prechodmi. Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou a veľká rozeta s kamennou plamienkovou kružbou. Do parku na tejto strane kostola vedie dvojkrídlová brána, nad ktorou je v tympanóne umiestnený reliéf mestského erbu s tromi anjelmi.

Detail západného priečelia chrámu.

Nákres neogotickej ružice na západnej stene kostola. Západný portál.

Plastika sv. Floriána, patróna požiarnikov, ktorá bola vytvorená na pamiatku požiaru v roku 1774. Hlavný vstupný portál v južnej predsieni.
Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. Postavené boli v rokoch 1482 - 1486 v gotickom slohu, no už v polovici 16. storočia bol ich exteriér renesančne upravený talianskymi majstrami Ľudovítom a Bernardom z Lugana. Svoju terajšiu podobu dostali koncom 19. storočia, v rámci celkovej regotizácie kostola.
Napravo od predsiene hlavného vchodu je kaplnka panny Márie s polygonálnym ukončením na východnej strane a s ihlanovitou strechou. Na jej južnej stene je osadený kamenný epitaf šľachtickej rodiny Kray z roku 1782 (v súčasnosti je reštaurovaný).
Nad predsieňou hlavného vchodu bola vybudovaná Kaplnka sv. Alžbety. Aj ona má dnes ihlanovitú strechu a medzi jej oknami je umiestnená neogotická kamenná socha sv. Egídia.
Priestor medzi predsieňou a vežou kostola vyplnila Kaplnka sv. Ondreja s takmer rovnou strechou a kamennou balustrádou - zábradlím s plamienkovou kružbou.

Severná strana chrámu s opornými piliermi
Pohľad na kostol od severu odkrýva celkovú mohutnosť hlavnej a severnej bočnej lode. Z tejto strany jasne vidieť dôležitosť funkcie oporných pilierov, ktoré zachytávajú obrovský tlak klenieb na múry. K severnej stene svätyne je ešte pristavaná sakristia a nad ňou Kaplnka sv. Kataríny (Oratórium kráľa Mateja).
Celý chrám osvetľujú vysoké gotické, prevažne trojdielne okná so sklenenou výplňou, ktorá bola vymenená koncom 19. storočia.
Chrámový exteriér doplňuje z južnej strany na námestí kamenná plastika sv. Floriána, patróna požiarnikov v rytierskom oblečení, ktorá tu bola inštalovaná na pamiatku katastrofálneho požiaru v meste 27. mája 1774. V osemdesiatych rokoch tohto storočia bola socha obnovená. Najnovším doplnkom exteriéru sú pôvodné zvony Ján a Urban, umiestnené pred svätyňou.

Osobnosti Bardejova

Bardejov v stredoveku patril k popredným mestám s rozsiahlymi právami a privilégiami, dosahoval preto významné výsledky v hospodárskej činnosti, v obchode, kultúre i v školstve.
Najmä 16. storočie sa stalo obdobím najväčšieho rozvoja kultúry a školstva v meste.
Významná bola mestská latinská škola, kde sa vzdelávalo v humanistickom duchu. Predvádzanie školských hier v tejto škole patrí medzi prvé zárodky divadelníctva na Slovensku.
Tlačiarne v Bardejove vždy vynikali kvalitou tlače i množstvom produkcie.
V Bardejove vznikla i prvá verejná knižnica v Uhorsku.
Na rozvoji mesta sa počas stáročí podieľali viaceré významné osobnosti:

Alexander - Radnica

(staviteľ),

Jakub zo Saczu

(maliar),

Teofil Stanzel

(maliar),

Leonard Stöckel - Stöcklova ulica, Gymnázium Leonarda Stöckela,

(pedagóg, učenec),

Dávid Gutgesel - Gutgeselova ulica, knižnica D. Gutgesela,
(kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec),

Juraj Winter
(bardejovský richtár),

Ján Andraščík - Andraščíkova ulica, pamätná tabuľa na Farskom úrade, Hotelová akadémia J. Andraščíka
(kňaz, spisovateľ, národný buditeľ),

Béla Kéler - Kellerova ulica,
(hudobný skladateľ, dirigent),

Eduard Kaczvinský - Kacvinského ulica,
(katolícky kňaz, opát konventu Najsvätejšej Trojice de Siklos),

Viktor Miškovský - ulica M. V. Miškovského, parčík Johna Lennona
(historik výtvarného umenia, staviteľ, maliar a učiteľ),

Jozef Homolka
(kartograf),

Móric Hölzel
(rezbár, sochár, staviteľ oltárov),

Oldřich Hemerka
(hudobný skladateľ, slovenský folklórista, dirigent, organista),

Gejza Žebrácky
(teológ, osvetový a vlastivedný pracovník),

Bartolomej Krpelec - ZŠ B. Krpelca,
(historik, redaktor, školský pracovník),

Július Ivan Hemerka
(skladateľ, dirigent, učiteľ hudby),

Mikuláš Atlas
(publicista, lekár),

Michal Vilec - ZUŠ M. Vileca,
(hudobný skladateľ, pedagóg),

Jozef Grešák
(hudobný skladateľ),

Ladislav Berka
(organista, folklorista, hudobný skladateľ),

Alois Jirásek - Jiráskova ulica,
(prozaik a dramatik),

Juraj Kello-Petruškin
(spisovateľ a básnik, bardejovský evanjelický farár).

Kornel Chyzer - Chyzerova ulica
(prírodovedec, lekár ),

Neprehliadnite:

Panomio

Pano menu:

Panomio tags:

Panomio odporúča

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Verzia projektu:

devalVR

Informácia o panoráme

Bazilika sv. Egídia

Osobnosti Bardejova