Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
bazilika sv. Egídia
bazilika sv. Egídia
kostol sv. Anny
kostol sv. Anny

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


ulica Františkánov

KOSTOL SV. JÁNA KRSTITEĽA | Eduard KACZVINSKÝ | Kalvária Bardejov

Golgota, súsošie Kalvárie v Bazilike sv. Egídia

KLÁŠTOR - KOSTOL SV. JÁNA KRSTITEĽA

Kostol postavili okolo roku 1380 augustiáni. Kláštorné budovy stavali v niekoľkých etapách spolu s prestavbou kostola.
Podľa kláštora dostala priľahlá ulica názov "Kláštorská". Do roku 1528, kedy boli augustiáni vyhnaní z mesta, patril kostol rádu sv. Augustína. Po požiari v roku 1534 zostal kostol opustený a kláštor slúžil ako mestská sýpka. Od pol. 17. stor. bol kostol využívaný evanjelickými Slovákmi mesta. Po roku 1686 v rámci rekatolizáície kostol s kláštorom prevzali františkáni. Františkáni kostol zväčšili, rozšírili a nanovo zaklenuli.
Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaujímavým achitektonickým detailom je kláštorná chodba s renesančnou krížovou klenbou. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková..
Nedávno bol odkrytý zamurovaný vstup do kostola.

História

Kostol Kláštor Bardejov
Kostol Kláštor Bardejov

Eduard KACZVINSKÝ

(* 9. máj 1820 Gelnica – † 22. február 1888, Bardejov )

Eduard Kaczvinský Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov, svojou odvekou veľkodušnosťou. … boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť. Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku. … Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly. … Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody. O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie. Nemôžeme si želať a nemôžeme vytvoriť lepšie entré k spomienke na vynikajúcu osobnosť bardejovskej farnosti v 19. storočí, osobnosť, ktorá dala podnet k udalostiam dnes spomínaným, k spomienke na stodesiate výročie konsekrácie Baziliky sv. Egídia v Bardejove, ako sú 1. až 15. verš 44. kapitoly Knihy Sirachovca (Ekleziastikus).

Rád železnej koruny III. stupňaTouto jedinečnou osobnosťou druhej polovice 19. storočia v živote Cirkvi i mesta je Eduard Kaczvinszký, farár slobodného kráľovského mesta Bardejov, jeho čestný občan, člen zastupiteľského zboru, predseda školskej stolice, biskupský komisár pre gymnáziá, predseda bardejovského osvetového spolku, opát Najsvätejšej Trojice de Siklós, toryský achidekan, prísediaci diecézneho súdu, rytier Rádu železnej koruny III. stupňa, člen šarišského municipálneho výboru, poslanec snemu.
Narodil sa 9. mája 1820 v Gelnici. Teológiu študoval v excelentnom seminári celej Rakúsko - Uhorskej monarchie, vo viedenskom Pázmáneu. Ordinovaný bol v roku 1844. V čase jeho štúdia bol rektorom Pázmánea ostrihomský kanonik a neskorší košický biskup Jozef Kunst, ktorý spravoval košickú diecézu v rokoch 1850 - 1852. Spolu s Kaczvinszkým študoval v Pázmáneu aj ďalší košický biskup Žigmund Bubics, ordinovaný v tom istom roku 1844. Životné cesty oboch novokňazov sa však rozišli, aby sa opäť stretli po 44 rokoch: v intronizovaní toho druhého za košického biskupa a o tri mesiace neskôr v skone toho prvého.
Kňazské povolanie bolo vlastné rodine Kaczvinszkých. Brat Eduarda Kaczvinszkého, Viktor Vincent Kaczvinszký, bol prepoštom Prepošstva sv. Kríža v Lelesi, kláštora rehole premonštrátov, prelátom a opátom rehole premonštrátov kanonických regulí, priorom konventu v Jasove a súčasne prísediacim konzistória Svätej stolice. Po vysvätení za kňaza nastupuje Eduard Kaczvinszký na kaplánske miesto do Veľkého Šariša a v roku 1846, za pôsobnosti farára Jána Andraščíka, za kaplána do Bardejova. Tu sa zoznamuje s problematikou duchovného života a s plánmi svojho principála, najmä s myšlienkou postaviť nad mestom Kalváriu.
Kalvária Bardejov
Kalvária Bardejov, bardijovská kalvária
V roku 1848 odchádza za administrátora do Slivníka, kde sa v roku 1849 stáva farárom. V roku 1857 vyhráva voľbu za bardejovského farára. Bolo to 25. augusta 1857. Po slávnostnom Veni Sancte v Kostole sv. Egídia v Bardejove bol na zasadnutí mestskej rady pod predsedníctvom mešťanostu mesta Gustáva Benedeka prečítaný list košického biskupa Ignáca Fábryho, v ktorom pre voľbu bardejovského farára doporučuje troch kandidátov: Františka Villecza, farára z Orodína, zo Spišskej diecézy; Alexandra Schleimingera, farára z Dubovice, z Toryského dekanátu a Eduarda Kaczvinszkého, farára zo Slivníka, zo Sečovského dekanátu. Voľby vyhral Kaczvinszký vysoko, keď zo 16 odovzdaných hlasov získal 13, oproti dvom a jednému hlasu protikandidátov.
V roku 1858, teda hneď po nástupe za bardejovského farára, privádza a umiestňuje v bardejovskej dievčenskej škole nové učiteľky - rehoľné sestry z rehole Milosrdných sestier sv. Vincenta z Pauly (vincentky). Pričiňuje sa tak o zvýšenie úrovne výchovy a vzdelania mladých dievčat. Zriaďuje v budove školy (v dnešnej Obchodnej akadémii) minikláštor s kaplnkou. Rehoľné sestry tu učili takmer 40 rokov až do poštátnenia školstva v roku 1898.
Po nástupe do Bardejova uskutočňuje Eduard Kaczvinszký aj kúpu prvej časti pozemku vo výmere 1,5 jutra - 0,75 ha pre výstavbu Kalvárie. Postavenie kostola na kalvárskom kopci, ako aj realizácia celej Kalvárie, boli životným dielom Eduarda Kaczvinszkého. S výstavbou sa začalo v roku 1863. Zúčastnili sa na nej všetci bardejovskí remeselníci, katolíci i nekatolíci, a prácu vykonávali zväčša zadarmo. Po celý čas bolo vidieť kopať, vynášať materiál a vykonávať pomocné stavebné práce bohatých i chudobných, mladých i starých, pánov i panie so služobnými. Kaczvinszkého úsilie podporovali teda mešťania nielen finančne. Hľa, čo dokáže autorita, obetavosť a morálny prístup vedúcej osobnosti v duchovnom živote. Pamätníci výstavby zaznamenali, že mestské panie na stavbe aj fúrikovali a dopravovali ku stavbe tehly, kamene, piesok a ďalší materiál. Výstavba bola ukončená o päť rokov a v roku 1869 ju vysvätil biskup Ján Perger. Vďaku za obetavé úsilie zakladateľa Kalvárie vyjadruje pamätná tabuľa na priečelí chóru kostola:

OPERA AC MUNIFICENTIA EDUARDI KACZVINSZKY, ABBATIS, ARCHIDIAKONI ET PAROCHI LOCALIS PIISQUE OBLATIS FIDELIUM AEDIFICATA EST ECCLESIA ET AEDICULAE IN MONTE CALVARIA. MDCCCLXIX.
Kaczvinszký, ktorý po príchode do Bardejova vykonával od roku 1857 funkciu dištriktuálneho dekana, bol v roku 1858 tesne pred ukončením Kalvárie, vymenovaný za opáta Konventu Najsvätejšej Trojice de Siklós (odtiaľ jeho pomenovanie šiklovský opát). Noblesa bardejovského farára sa prejavila aj v jeho dvoch daroch - kalichoch, darovaných bardejovským chrámom. V roku 1876 venoval Chrámu sv. Egídia dodnes používaný nádherný kalich s venovaním:
„Aere Ecclesiae S. Aegidii Abbatis de Bartpha, 1876 sub Eduardo Kaczvinszky Abbato, VAD, parocho Bartphensi”
a v roku 1877 venoval krásny kalich kostolu na Kalvárii s venovaním:
„Bártfai Kálvária tulajdona: szerezte Kaczvinszky Ede, apát, esperes, bártfai plébános 1877-en. Felszenteltte Méltóságos Tóth Miklós eperjesi gőr. kat. püspök.”
Keď sa v roku 1887 Kaczvinszký uchádzal v mestskom zastupiteľstve o pozemok susediaci s farským majerom a navrhol, aby sa zakúpil Windov pozemok (terajšie Centrum voľného času), zastupiteľstvo žiadosť prijalo „nielen preto, že iba tento pozemok je vhodný na to, aby farár na ňom pestoval zeleninu a že fara priniesla veľa obetí, keď z nehnuteľností, patriacich jej ako vlastníkovi, prepustila veľký pozemok na stavbu Kalvárie, čím nastal úbytok dôchodku”, ale hlavne preto, že „sotva sa nájde osoba vznešeného postavenia, ktorá zavíta sem do Bardejova, trebárs aj v záujme mesta, aby nebola k pohostinnému stolu Kaczvinszkého pozvaná”. Preto sa pozemok navrhuje predať za 500 florénov. Všetci menovite hlasovali za, ešte aj Jozef Biloveský, socialista komunistického razenia.
Dňa 22. apríla 1878 napísal Eduard Kaczvinszký do matriky zomrelých za poradovým číslom 53, pod ktorým je zapísaný pohreb 8-mesačnej Márie Ondavskej: „Pol hodiny po tomto pohrebe, 22. apríla 1878, vo Veľkonočný pondelok popoludní o 16.30 hod, postihlo mesto Bardejov hrozné nešťastie. Celé vnútorné mesto, hlavný kostol, Ústav rehoľných sestier, františkánsky kláštor a kostol obrátil hrozný požiar na popol.
Požiar vznikol z nedbanlivosti v Obručníckej (teraz Stöcklovej) ulici a odtiaľ roznecovaný silným vetrom sa čoskoro rozšíril po celom meste. Škody dosahujú státisíce.
Vnútro hlavného kostola sa zachránilo, naproti tomu kláštorný kostol zhorel na prach.” (Fél Órával ezen temetés után azaz 1878évi ápril hó 22-án húsvéthétfőn délutáni 4 órakor egy borzastó szerencsétlenség sujtotta Bártfa városát. Az egész belváros...)
Od tohto okamihu sa Eduard Kaczvinszký stavia do čela hnutia za obnovu a rekonštrukciu Chrámu sv. Egídia, zriaďuje stavebný výbor ako výkonný orgán opravy chrámu a stáva sa jeho prvým predsedom. Korešponduje vo veci obnovy s najvyššími miestami v štáte, s ministerským predsedom uhorskej vlády, s ministrom pre náboženstvo a školstvo, ale aj s hlavným projektantom obnovy, profesorom budapeštianskej techniky Imrichom Steindlom i s mnohými ďalšími osobnosťami. Ako poslanec krajinského snemu, do ktorého bol zvolený vo voľbách v roku 1879, predniesol v parlamente dňa 27. februára 1880 pamätnú reč o miestnych pomeroch, ktorá prispela k urýchleniu opravy svätyne chrámu. Jeho úsilie, ktoré sprevádzali mnohé prekážky i finančné ťažkosti, bolo v roku 1874 korunované čiastočným úspechom, ukončením I. etapy opravy chrámu, obnovením jeho svätyne. Konečnej opravy a rekonštrukcie Chrámu sv. Egídia sa však nedožil.
Zomrel nečakane 22. februára 1888 po niekoľkodňovej týfusovej chorobe vo veku 68 rokov. Bol v Bardejove 31 rokov všeobecne váženou osobnosťou a nad rámec svojich povinností pôsobiacim rímskokatolíckym farárom. Tvorca Kalvárie a obnoviteľ svätyne tohto chrámu, ktorého výročie konsekrácie si pripomíname, odpočíva v krypte pod oltárom kostola na Kalvárii.
Gejza Žebrácky o ňom v Historii Domus napísal:
„Bol farárom mnohostranným, všeobecne uznávaným, veľaváženým, vplyvným a gavalierskym.
Je pravdou, že v dôsledku jeho gavalierstva ostal po ňom dlh 75 tisíc forintov, ale je tiež pravdou, že tento vyplatil do haliera jeho starší brat, jasovský opát. (Kaczvinszký totiž financoval voľby, napomáhal všetkým bardejovským ustanovizniam a čiastočne ich aj financoval, a niektoré - ako Kalváriu - nemohol zaopatriť a udržovať z udržiavacích základín, resp. z milodarov veriacich.)
Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, konanom dňa 23. februára, predniesol mešťanosta mesta Alojz Rhódy zápisnici mesta Bardejov v roku 1888. Keď dnes vzdávame Eduardovi Kaczvinszkému úctu a uznanie za jeho životné dielo nasledujúci smútočný prejav: „Mesto Bardejov postihla veľká strata. Stratili sme šľachetného muža, ktorý celý život zasvätil všeobecnému blahu, ktorý bol takmer 31 rokov všeobecne váženým a duše pozdvihujúcim rímskokatolíckym duchovným pastierom v tomto meste, ktorý vynikal neúnavnou aktivitou a horlivosťou a nezištne pracoval na každom verejnom záujme mesta v napomáhaní mravného, duchovného i hmotného prospechu. Všetkým sú známe jeho skutky, jeho dielo i jeho zásluhy, z ktorých mali úžitok Cirkev, vlasť a najmä mesto. Omnoho známejší však bol jeho rýdzi charakter, zriedkavá osvietenosť rozumu, šľachetná horlivosť a požehnané účinkovanie v tomto meste. Nebohý, šľachetného ducha, bol všeobecne váženým rovnako v cirkevných, ako i v občianskych kruhoch. Celý život a činnosť zasvätil ľudstvu, blahobytu spoluobčanov, slovom verejným záležitostiam. On bol tým mužom, ktorý prostredníctvom šľachetného ducha, jasnej duševnej schopnosti, horlivosťou a nezištnou aktivitou si právom vydobil úctu a uznanie všetkých nás. Nech je požehnaná pamiatka tohto šľachetného, ktorého smrť je zaiste veľkou stratou pre Cirkev vlasť a zvlášť pre naše mesto. Myslím, že tlmočím tým úprimné pocity bolesti občanov a stretnem sa so súhlasom zastupiteľstva, keď ho vyzývam prijať toto uznesenie:
  • Nech sa pamiatka Eduarda Kaczvinszkého, opáta, arcidekana, nezabudnuteľného farára tohto mesta, zveční v dnešnej zápisnici zastupiteľstva;
  • nech sa v mene občanov mesta vydá úmrtné oznámenie o zosnulom;
  • nech sa položí v mene zastupiteľstva na rakvu zosnulého veniec;
  • nech sa zosnulému vzdá úcta aj tým, že sa jeho staršiemu bratovi, osvietenému pánovi jasovskému prelátovi zašle sústrastný list;
  • konečne, že členovia mestského zastupiteľstva sa osobne zúčastnia na pohrebe a zádušnej omši za zosnulého.”
Okrem tejto zápisnice, pamätnej tabule na chóre kostola na Kalvárii a hautreliéfu (óreliéfu) v tomto chráme nad vstupom do sakristie, pripomínala osobnosť Kaczvinszkého aj ulica, pomenovaná v roku 1902 po ukončení rekonštrukcie chrámu z Komarovskej ulice (Komaróczi utcza) na ulicu Kaczvinszkého (medzi ľuďmi sa volala Žabia ulica).
Takto sa správalo mesto Bardejov a jeho zastupiteľstvo v 19. storočí k vynikajúcej osobnosti mesta. A správanie mesta Bardejov a jeho zastupiteľstva dnes? Nula bodov.
Z Kaczvinszkého ulice neostalo nič! Bola podobne ako ulica Andraščíkova takmer celá zbúraná počas výstavby strojárskeho internátu i novej železničnej stanice.
Torzo jej zvyšku za stanicou je prejavom neúcty k velikánovi mesta. V meste Bardejove máme pomenované ulice po osobách, ktoré nemajú vôbec súvis s mestom: ulica Wolkerova, ulica Gorkého, teda po osobách komunistického cítenia. Je nepochopiteľná antipatia na pomenovanie ulíc po velikánoch mesta, akými boli Kaczvinszký, Korányi, Žebrácky, len preto, že to boli rímskokatolícki kňazi? Rímskokatolícka cirkev v Bardejove i mesto Bardejov však môžu byť hrdé, že tu pôsobila osobnosť, ktorej chýr presiahol hranice mesta, ako je to zvečnené v pamätnej zápisnici mesta Bardejov v roku 1888. Keď dnes vzdávame Eduardovi Kaczvinszkému úctu a uznanie za jeho životné dielo v Bardejove, prinášame mu kyticu vďaky a modlitieb, i predsavzatí, že na neho v našom spoločenstve nezabudneme a že jeho pamiatka v nás bude neustále zotrvávať.
Requiem aeternam dona ei Domine et lux perpetua luceat ei! Requiescat in pace!
Kaczvinszky
Kaczvinszky EDE

Kalvária Bardejov

Na prednom parapete chóru je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi Kalvárie, pochovanému v hrobke pod svätostánkom kostola:
OPERA AC MUNIFICENTIA EDUARDI KACZVINSZKY ABBATIS ARCHIDIACONI ET PAROCHI LOCALIS PIISQUE OBLATIS FIDELIUM AEDIFICATA EST ECCLESIA ET AEDICULAE IN MONTE CALVARIAE MDCCCLXIX FUNDATOR MORTUUS 1888 FEBRUARII 22
(Pričinením a veľkorysosťou Eduarda Kaczvinszkého, opáta, arcidekana a miestneho farára, z milodarov veriacich bol na hore Kalvárii postavený kostol a kaplnky v r. 1869.

Autor textu: Ing. Gabriel Drobniak Zdroj: http://www.bardejov.rimkat.sk/wp-content/uploads/m15_2009.pdf



Osobnosti Bardejova


Neprehliadnite:

ul. Sládkovičova | ul. Nábrežná, ul. Fučíkova | ulica Nábrežná 19 20 21 Blok 13 | ulica Nábrežná 21 20 19 Blok 13 | ul. Přerovská | ul. Kúpeľná kostol sv. Anny | UniCredit Bank Bardejov | UniCredit bank | ulica Františkánov | ulica Nábrežná Blok 11 | ul. Kellerova, Privat | ul. Fučíkova | ul. Kutuzovova, Kesel, XAWAX | ulica Nábrežná Blok 12 | ul. Toplianska, Garáže | ul. Toplianska | ul. Toplianska | ul. Toplianska | ul. Toplianska | ul. Toplianska | ul. Kutuzovova | ul. Toplianska | ul. Štefánikova | ul. Štefánikova | ul. Kutuzovova | ul. Kutuzovova | ul. Nábrežná Bardejov | ulica Nábrežná Bardejov | ulica Nábrežná | ul. Toplianska | ul. Kacvinského Bardejov | ul. Kacvinského Bardejov | ul. Kacvinského Bardejov | Ulica Partizánska - Potraviny u Rojkovej | Ulica Partizánska - Bocian Komplex | Ulica Partizánska - bocianie hniezdo | ul. Pod Vinbargom Bardejov | ul. Pod Vinbargom - parkovisko | ul. Pod Vinbargom Bardejov | ul. Pod Vinbargom Bardejov | ul. Svätého Jakuba | ul.Štefánikova- Sklady SAKMER | ul. Jozefa Grešáka - Lekáreň, Cukráreň, Šariš | ul.Laca Novomeského 1 | ul.Laca Novomeského 5,6 | ul. Laca Novomeského 14 | ul.Duklianska,cesta I/77 | ul. Kapitána Nálepku | ul. Kapitána Nálepku | ul. Kapitána Nálepku | ul. Kapitána Nálepku, križovatka | ul. Starý Blich | ul. Starý blich | ul. Starý blich | ul. Starý blich | ul. Fráňa Kráľa | ul. Svätého Jakuba | ul. Puškinova | ul. Kúpeľná Bardejov | ul. Kúpeľná Bardejov | ul. Kúpeľná Bardejov | ul. Kúpeľná Bardejov | ul. Toplianska Bardejov |
Share |