Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
Rhodyho ulica, Prašná bašta
Rhodyho ulica, Prašná bašta
Radničné námestie, Bardejov
Radničné námestie, Bardejov

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


Radničné námestie

Dom s podlubím | Šarišské múzeum | Kostol sv. Jána Krstiteľa | Leopold I. Habsburský | Kornel CHYZER

Ľudovít Rhódy

Dom s podlubím

na rohu Rhódyho ulice patril kedysi bohatým obchodníkom.
Je to jediný objekt tohto typu v Bardejove, ktorý pripomína kupecké domy na námestí v Levoči.
Je v ňom prírodovedná expozícia šarišského múza, poskytujúca obraz o prírode hornošarišskej karpatskej oblasti.

Šarišské múzeum, prírodovedná expozícia

Rhódyho 4

Šarišské múzeum Prírodovedné oddelenie založil roku 1956 PhMr. Tibor Weisz. Najväčší dôraz bol kladený na zberateľskú činnosť. Počtom je v súčasnosti druhá najrozsiahlejšia prírodovedná zbierka na Slovensku.
Obsahuje približne 700 000 kusov zbierkových predmetov. Dokladový materiál dokumentuje prírodu severnej časti slovenských západných a východných Karpát a slovenskej časti východopanónskej panvy.
Základom zbierok sú prírodniny zbierané vlastnými pracovníkmi v zbernej oblasti Prírodovedného oddelenia ŠM z Čergova, Busova, Ľubovnianskej vrchoviny ale aj ďalších oblastí východného Slovenska: Pienin, Tatier, Bukovských vrchov, Východoslovenskej roviny, Zemplínskych vrchov, Slovenského krasu a ďalších regiónov Slovenska. Okrem dokladového materiálu domácej proveniencie sa v zbierkach nachádzajú aj prírodniny z Maďarska, Rumunska, Juhoslávie, Poľska, Nemecka, Škandinávie, Kuby, Argentíny, Indie a Afriky. Ako jediné regionálne múzeum na Slovensku vlastní reprezentatívnu kolekciu fauny všetkých zoogeografických oblastí, ktoré boli získané kúpou, výmenou ale i vlastnými expedíciami. Prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1957. Súčasná expozícia bola sprístupnená v roku 1986, s názvom "Príroda severovýchodného Slovenska a jej ochrana".
Prírodovedné oddelenie

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Z histórie kostola františkánov (Kláštora) v Bardejove

Kostol Káštor, kostol františkánov, kostol sv. Jána Krstiteľa

(ul. Františkánov,)

Kostol Kláštor Popri Dóme sv. Egídia v Bardejove najvýstavnejším rímskokatolíckym kostolom je kostol františkánov. Všeobecne sa tento kostol označuje ako kláštorný kostol alebo Kláštor. Historické pramene kostol františkánov (dnešný Kostol sv. Jána Krstiteľa) spomínajú už v 15. storočí. Najprv bola vybudovaná juhovýchodná časť kostola a kláštora, menovite jeho východná časť so svätyňou. Pôvodný kostol bol stavaný v gotickom slohu.
V 16. storočí kláštor i kostol vyhorel.
V 17. storočí, po jeho rekonštrukcii, nariadením cisára Leopolda I zo dňa 20. 8. 1670, prevzali definitívne, po augustiniánoch, kostol františkáni, ktorí sa tu natrvalo usadili, v rokoch 1707 – 1711 spravovali mestskú faru a chrám sv. Egídia. Príslušníci františkánskeho rádu sa zaslúžili o šírenie kultúry a osvety v Bardejove. Väčšina z nich vyučovala na školách ľudových a na gymnáziu.
Častými požiarmi bol kostol i kláštor poškodený, najmä v roku 1878, kedy vyhorelo aj vnútorne zariadenie. Po tomto požiari bola prevedená posledná prestavba (rekonštrukcia). V tejto podobe sa zachoval chrám až po dnešné časy.
Vnútro chrámu stratilo častými opravami svoj pôvodný gotický ráz. Mnoho stôp zanechala na úprave renesancia a nie menej i bohatý barok z poslednej reštaurácie. Len klenba svätyne, jej steny a okná ostali v pôvodnom stave.
Gotický ráz i teraz dodáva svätyni jej pôvodná gotická klenba a okná, opatrené farebnou vitrážou, na ktorej je vidieť: Najsvätejšie Srdce Pána, Panny Márie, obraz sv. Antona a sv. Františka.
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa pochádza z 2. polovice 18. storočia. Ostatné oltáre sú novšieho dáta, zhotovené po poslednom vyhorení kostola v roku 1878.
V roku 1990 bol kostol naposledy opravovaný, opatrený novými lavicami.

História

Leopold I. Habsburský

(* 9. jún 1640, Viedeň – † 5. máj 1705, Viedeň)

Leopold I. Svätá rímska ríša.
Leopold I. Habsburský bol rakúsky arcivojvoda od r. 1657, uhorský od r. 1655 a český od r. 1656 kráľ, rímskonemecký cisár od r. 1658, z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej.
Ako štátnik a politik bol iste zodpovedný napr. aj za tzv. Prešovské jatky. Bol však pod stálym tlakom Osmanskej ríše, potreboval spoľahlivé zázemie na zastavenie tureckej rozpínavosti do strednej, severnej a západnej Európy. Napokon sa pričinil o víťazstvo nad Turkami (r. 1683) a o obnovenie územnej celistvosti Uhorského kráľovstva. Napriek niektorým dielčím neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci. Leopold I. Habsburský bol druhým najdlhšie vládnucim panovníkom v Čechách a v Uhorsku (vládol 48 rokov). Po svojej smrti bol pochovaný pod skvostným barokovým náhrobkom v habsburskej kapucínskej krypte vo Viedni.

Kornel CHYZER

(* 4.1.1836, Bardejov – † 21.9.1905, Budapešť)

Cornel CHYZER Bardejov Študoval na gymnáziu v Bardejove, Košiciach a medicínu na lekárskej fakulte v Pešti. Roku 1857 MUDr., 1857 stredoškolský profesor prírodných vied, 1861 člen korenšpondent UAV. Štipendista u fyziológa Brűcka vo Viedni, 1860 kustód prírodovedných zbierok Národného múzea a prof. prírodopisu na reálke v Pešti, 1861 mestský a kúpeľný lekár v Bardejove, 1869 úradný lekár Zemplínskej župy, 1892 vedúci zdravotného oddelenia, 1897 ministerský radca Ministerstva vnútra v Budapešti. Významný organizátor uhorského zdravotníctva. Zakladateľ a funkcionár zdravotných organizácií, spolku a spoločnosti. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov a využívanie minerálnych prameňov. Prispieval do mnohých maďarských a nemeckých odborných časopisov. Sám vytvoril vyše 50 samostatných prác prevažne s balneologickou tématikou. Vyznamenaný Radom železnej koruny a Leopoldovým radom.

Osobnosti Bardejova


Pohľad na Rhódyho ulicu. Fotografia je z 27.4.1964.
zdroj: zo zbierky: foto + popis Ľ.Skaloš

Ulica

V blízkosti:


Neprehliadnite:

Radničné námestie, bazilika sv. Egídia | Renesančná bašta | Reklama Stabo | Radnica | Radničné námestie | Radničné námestie | Renesančná bašta | Renesančná bašta | Rieka Topľa Bardejov | rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Renesančná bašta | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny Bardejov | rieka Topľa | rieka Topľa | rieka Topľa | rieka Topľa | Reštaurácia-Restaurant | Rakúska Cisárovna SISI | Reštaurácia Salaš Lesná | Rázcestie-Bardejov/Mníchovský potok | Rakúska cisárovna SISSI | Rieka Topľa | Rieka Topľa | Rieka Topľa |
Share |