ZŠ cirkevná sv. Egídia

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta

ZŠ cirkevná sv. Egídia

Jiráskova 5,085 27 Bardejov

sv. Egídius opát

(asi 640 - asi 710)

Sviatok: 1. september

anglicky: Saint Giles, latinsky: Ægidius, francúzsky: Gilles, taliansky: Egidio), mních a pustovník, jeden z nejobľúbenejších stredovekých svätcov.

Egídius žil v 6. storočí, iné pramene udávajú 7. storočie. Strediskom jeho úcty už v dobe merovingov bolo opátstvo v kraji Nimes v južnom Francúzsku.
Medzi ľudom sa najviac rozšírilo podanie o srnke, ktorá mu počas jeho pustovníckeho života dávala mlieko.

BLAŽENÍ CHUDOBNÍ !
Egídius bol ešte dieťa, keď počul Ježišové slová:
"Blažení chudobní, lebo vaše je Kráľovstvo Božie!"
Často si ich opakoval, často na ne myslel. Videl, ako sa ľudia zháňajú po bohatstve. Aj on chcel byť bohatý, a to jeden z najbohatších! Za najväčšie bohatstvo pokladal však Kráľovstvo nebeské! Zmočniť sa ho bol jeho dobyvačný cieľ. Bola to vari len jeho prirodzenosť, alebo to bola už milosť, že malý Egídius neprešiel okolo chudáka, aby ho neobdaril. Zámožní rodičia - Gréci mali toho dosť. Neraz sa stalo, že prišiel domov polonahý, lebo na ceste všetko pozobliekal zo seba a rozdal.
Rodičia mu čoskoro umreli. Zostal mu značný majetok. Egídius pochopil už dávno, že zlato Zeme je len prach a popol. Vymenil to za tvrdé valuty - rozdal to všetko chudobným.Sám chudobný sadol na loď, preplavil sa do Gallie a tu sa dal pod vedením biskupa na dvojročnú kresťanskú formáciu. Biskupom, ktorý ho viedol ku kresťanským činnostiam, bol svätý Cezárius. Po dvoch rokoch odišiel Egídius k rieke Garde a tu so spoločníkom Veredemusom viedol pustovnícky život.
Spoločník ho poučil, že nestačí len zanechať svet, žiť v ústraní, ale treba zanechať aj seba, svoje "ja"! Ľudia ich čoskoro našli a prichádzali prosiť o rady a motlidby. Pustovníci sa odobrali preto ešte hlbšie do lesov a tu nerušene chválili Boha v mene celého sveta. Takto svätého Egídia objavil visigotský kráľ Vamba, ktorý ho postrelil miesto laňky. Ako náhradu daroval mu okolité lesy a postavil mu kláštor, kde brat Egídius ako opát viedol mníchov podľa pravidiel svätého Benedikta.
Do smrti zostal najchudobnejší z bratov. Chcel sa tak podobať nášmu Pánovi, ktorý sa stal pre nás chudobným, hoci bol bohatý, aby sme sa my jeho chudobou obohatili.
Brat Egídius sa pritom cítil najblaženejší, lebo už nečrel do prameňa najväčšieho bohatstva, ktoré patrí k blaženstvu chudoby. Pochopil veľpieseň Matky Božej:
"...Hladných nakŕmil dobrými vecami"

Egídius sa údajne vydal tiež do Ríma, aby svoj kláštor ponúkol pápežovi, a ten mu poskytol výsady a ochranu a daroval mu dvoje dverí z cyprižového dreva. Egídius ich hodil do Tibery, a keď se vrátil do kláštora, našiel ich, ako na neho čakajú na brehu rieky Rhony.
Pre spomínané príhody je označovaný za patróna kojenia a dojčacích matiek (laňka), telesne postihnutých (zranený visigótským strelcom), žobrákov (dobročinnost), lesov, kováčov a z menej jasných dôvodov i škótského mesta Edinburgh.
S jeho ménom je spojená rada pranostík. Jeho spoločník Veredemus bol taktiež vysvätený.

sv. Egídius
Zdroj foto: http://saints.bestlatin.net/images/gallery/egidius_dutchms.jpg