Hviezdoslavova ulica

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta

Hviezdoslavova ulica

Pohľad z veže baziliky sv. Egídia | sv. Egídius opát | socha sv. Egídia na bazike nad vstupom | parčík Johna Lennona | Vodná bašta

Colnica, štátny archív, školská bašta

História

Talianská brána (Hodinová veža)

Západná brána

Na západnej strane uzatvárala vjazd do mesta tvz. "Stará", alebo Západná brána (Wallenthor). Hoci sa z tejto brány a z jej barbakánu zachovalo najmenej pozostatkov, zachovala sa o nej pomerne bohatá dokumentácia. Brána bola odstránená až po požiari v r. 1878.
Bola to štvorhranná, trojposchodová veža opatrená stieľňami a na vonkajšej strane arkierom. Z brány viedla západným smerom ponad vodnú priekopu cesta lemovaná múrmi, ktorá ju spojovala s okrúhlym barbakánom. Obvodové múry barbakánu boli tiež opatrené strieľňami. Na miete bývalého vjazdu do barbakánu so spúšťacím mostom, stojí dnes hostinec Na bráne. Nad vjazdom do barbakánu bol nadpis Anno Domini 1647. V roku 1822 upravili cestu priamo na os Zápanej brány.
Keď sa v r. 1725 zrútila veža farského kostola (bazilika sv. Egídia), preložili na Západnú bránu hodiny. Odvtedy ju volali Hodinová brána a uličke pod ňou Pod hodzinu. Za hodinovú vežu slúžila Západná brána do požiaru v r. 1878. Po postavení novej kostolnej veže premiestnili hodiny znova na kostolnú vežu.

Západná brána, Bardejov
Západná brána po požiari r. 1878, kresba V. Miskovszkého

Popod túto bránu už dnes neprejdete. Bránila vtupu do modernejšieho mesta a preto bola zbúraná. Veľká škoda.

Talianská brána, hodinová veža, Bardejov
Z roku 1902, kedy začali búrať tzv. Talianskú bránu alebo Hodinovú vežu, ktorá stála v západnej časti mesta naprieč terajšej Hviezdoslavovej ulice. Bola vlastne pokračovaním neskoršieho soľného skladu ( terajšej Colnice ). Vpravo vidieť časť domu, kde neskôr bývala rodina p. prof. Medzihradského.

Školská bašta

Štvorpodlažná bašta šošovkovitého pôdorysu s kužeľovou strechou. Pôvodné strielne nahradené neskôr renesančnými okienkami. Zo strany mesta prístupná kamenným portálom. V druhom podlaží je otvor s portálom na vyťahovanie kanónov a streliva na poschodie. Niekedy sa táto bašta spomína aj ako vodná bašta, pretože v jej blízkosti prechádzalo vodovodné potrubie z drevených rúr od prameňov v chotári Rurná.

Starý rozvod vody v meste

Na Gašparovom pláne mesta z roku 1768 nie je zakreslená studňa pri Soľnom sklade, ale je tu zakreslených sedem miest na odber vody vo vnútri mesta. Boli to dve cisterny na námestí, studňa na vyšnom konci námestia, stojanový výtok na Kláštorskej ulici, studňa či stojanový výtok na dolnom konci Kláštorskej ulici, studňa a stojanový výtok na Stocklovej ulici a vodovodná studňa pri františkánskom kostole. Studne na vyšších polohách bývali značne hlboké. Napr. studňa pred Soľným domom potrebovala povraz dlhý vyše 15m. Rinková studňa na vyšnom konci námestia, ktorá fungovala do 30. rokov 20. storočia bola hlboká 23m. Najdôležitejšou otázkou pri zabezpečovaní pitnej vody pre vodovod sú vhodné vodné zdroje. To značí, že musia byť výdatné aj pre perspektívnu potrebu, bezchybné pre ľudský konzum a dajú sa priviesť ku spotrebiteľovi s malým finančným nákladom. Týmto požiadavkám v stredovekom Bardejove vyhovovali iba prameniská v juhozápadnej časti chotára. V tejto časti tiekol bezvýznamný potôčik, ktorého dolný tok môžeme poznať pod názvom „Gašparufka“. Ďalej na západ tečie tzv. potok Rúrna, ktorý sa rozvetvoval na dve toky. Tento potok ústil do Mlynského potoka. Západne od Rúrneho potoka, pretekali tri Koligrundské potôčiky ustiace do Tople. Ale pre malú vodnatosť a nepriaznivé výškové pomery terénu, ich nebolo možné využiť pre bardejovský vodovod. Vo východnej časti mesta preteká výdatný Lukavický potok. Pri tomto potoku vznikli koncom 14. storočia baliarne plátna a jeho voda bola znečisťovaná aj odpadmi z mesta. Rieka Topľa preteká zo západu na východ po sevenom okraji mesta vo vzdialenosti asi 600m od nižného konca námestia. Je to v regionálnych pomeroch síce výdatná rieka, ale pre nízku polohu koryta voči hist. Mestu nebolo možné využiť ju na zavodnenie mestských priekop. Postavením hate na Topli západne od mesta a vzdutím jej hladiny odrazili vodu do Mlynského potoka, ktorý po záhybe SV smerom ústil do Lukavického potoka. Mlynský potok poháňal v severných predmestiach tri mlyny, dve píly, stupy pri mlynoch a papierne. Z tohto stručného prehľadu hydrologických pomerov regionálnych vodných tokov vyplýva, že najvýhodnejším, ba jediným prameniskom pre vodovod bola lokalita Rúrna. Jej názov vznikol zrejme až po vybudovaní prívodnej vetvy vodovodu.
Pre starý vodovod zachytávali v pramenisku Rúrna šesť prameňov, stavebne upravených ako murované studničky, prikryté stavebnými doskami, „brilami“. Drevené výtokové rúry ústili do studničiek plytko pod zemou a pripájali sa na hlavné potrubie, ktoré smerovalo súbežne s korytom potoka na dne úžľabiny v dĺžke približne 1100m. Odtiaľ odbočovalo na východ cez polia v rovnej čiare do mestskej priekopy pri františkánskom kostole. Celá prívodná vetva od prameňov po mestskú priekopu merala asi 2454m. Od prvého prameňa po odbočku do mesta je výškový rozdiel 90m. Odtiaľ smeruje potrubie na kótu asi298, kde sa križuje v poklesnutej úžľabine s Mihaľovským potokom vo vzdialenosti asi 1000m od mestskej priekopy. Ďalej potrubie mierne stúpa a po vrstevnici 290-285 vstupuje na hist. Pôdu mesta. Celkový spád prívodného potrubia je 135m (5,6%) čo treba pokladať za veľký. Na križovatke s Mihaľovským potokom pri niekdajšom domčeku „babky Hostovej“, dnes už na okraji západného sídliska na Komenského ul., viedlo prívodové potrubie 6m vzduchom nad Mihaľovským potokom. Poklesom trasy tu vznikla priehlbinka, ktorú chodievali odvzdušňovať všetci vodní majstri. Smerové a výškové podmienky potrubia boli optimálne vyprojektované. Azda prvým a vari aj jediným autorom, ktorý sa zaoberal myšlienkou možného zavodnenia mestských priekop, bol Krpelec.
Považoval Mlynský potok, ako možný zdroj na zavodnenie severnej priekopy. Tento potok mohol zavodniť severnú priekopu , ale len v tedy, keď pri jeho výtuku uzavreli na východnom konci priekopu múrom. Krpelec, udáva, že priekopy boli široké 24m a hlboké 10m, ale na splnenie obrannej funkcie stačila aj hĺbka 5m. Ďalšie kritické miesto bolo na Vysokom rade. Tento úsek nemohol byť zavodnený Mlynským potokom, ale iba prívodným vodným potrubím. Mestské priekopy začali napúšťať vodou najneskôr v roku 1426. Zavodnenie západnej a východnej priekpy trvalo asi 158 dní. Na severnú priekopu, ktorá bola zavodňovaná Mlynským potokom stačilo iba 20 hodín.

Gašparov plán mesta z roku 1768

Gašpar, plán mesta Bardejov z roku 1768.
Gašparov plán mesta Bardejov z roku 1768.

Miškovského plán z 1889

Plán mesta Bardejova podľa G. Gašpara z roku 1768 prekreslil roku 1889 bardejovský rodák, absolvent techniky v Budapešti a vo Viedni, veľký znalec a dokumentarista pamiatok na Slovensku - Viktor Miškovský. V priestoroch námestia sú zakreslené okrem architektonických dominánt - aj socha sv Floriána, zaniknutá renesančná zvonica a dve mestské studne.

Miškovský, plán mesta Bardejov z roku 1889.
Miškovského plán mesta Bardejov z roku 1889.
Je tu zachytená jeho predstava o výzore Kostola sv. Egídia medzi rokmi 1669 (dobudovanie zvonice) a 1725 zrútenie veže)

Millyho model mesta Bardejov z roku 1933

Milly, model mesta Bardejov z roku 1933.
Millyho, model mesta Bardejov z roku 1933, Šarišské múzeum

Ulica

M. V. Miškovského - Viktor Miškovský, Štátny okresný archív, John Lennon, parčík Johna Lennona
Baštová - Školská bašta
Hviezdoslavova - P. O. Hviezdoslav