Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
Západná brána
Západná brána
Školská bašta
Školská bašta

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


Archívna bašta

Severná bašta | kultúra | Golgota, bazilika sv. Egídia Súsošie Kalvárie | akad. sochár Martin Kutný | historické bašty

Severná bašta

na Dlhom rade (Dolný rad)

Má tvar písmena D.

Rozmach kultúry, vedy a umenia

V 16. storočí u nás nastal najväčší rozmach kultúry, vedy a umenia. Veľmi tomu pomohla nielen reformácia (dôsledky bojov o uhorský trón), ale aj náš rodák Leonard Stőckel (nazývaný aj učiteľ Uhorska - praectpor Hungariae), veľký priaznivec a aj žiak Martina Luthera. Na miestnej latinskej mestskej škole začína pôsobiť od roku 1539. V roku 1549 zostavil prvé vieroučné články východoslovenských miest (Vierovyznanie piatich slovenských miest tzv. Confessio Pentapolitana), ktoré aj v roku 1560 boli vytlačené (latinsky, nemecky, maďarsky). Napísal aj najstarší pedagogický dokument na Slovensku: Stőckelove školské zákony. – rok 1540. Ako rektor školu postupne prebudoval na humanistické Gymnázium, o ktoré vznikol v celom Uhorsku veľký záujem. Postupne sme aj sprístupnili farskú knižnicu, ktorá sa vlastne stala prvou verejnou knižnicou v Uhorsku. V roku 1551 sme mali už aj kníhkupectvo. Mali sme taktiež dve kníhtlačiarne, ktorých majiteľmi boli Dávid Gutgesell (tu vyšiel v roku 1581 preklad Lutherovho katechizmu) a Jakub Klosz. Hrali sa aj divadelné a hudobné predstavenia (Tiež zásluha L. Stőckela).

panorámy so Severnou (Archívnou) baštou

Bazilika sv. Egídia

Radničné námestie

GOLGOTA OPÄŤ NA SVOJOM MIESTE

Súsošie Kalvárie v Bazilike sv. Egídia reštaurované

V pondelok 6. apríla a v utorok 7. apríla - po Kvetnej nedeli - A. D. 2009 v Bazilike sv. Egídia v Bardejove bolo po hĺbkovom reštaurovaní nainštalované súsošie Kalvárie. Priestor vo víťaznom oblúku znova zaplnili jej stáročné konštanty - kríže a plastiky.
Realizačný odborný tím pod vedením významného reštaurátora akad. sochára Martina Kutného predstavil veriacim - ako aj ďalším návštevníkom - výsledok procesu reštaurovania. Proces reštaurovania začal demontážou tohto umeleckého komplexu v januári v roku 2008. Po demontáži lešenia dopoludnia v stredu 8. apríla 2009 zrak každého návštevníka Baziliky sa znova dvíha k tajomstvu našej spásy - k neodmysliteľnej súčasti jej interiéru.

súsošie KalváriaDo víťazného oblúka Baziliky sv. Egídia, ktorý oddeľuje svätyňu od chrámovej lode, bolo umiestnené súsošie Kalvária, ktorej roky vzniku sa uvádzajú v časovom rozpätí 1479 až 1485. Odvtedy vo výške 7,5 metrov nad podlahou pomocou ukotvenia v stĺpoch víťazného oblúka sa vynímal drevený trám s doskami a nápismi. Naň boli osadené kríže s lotrami a kríž s plastikou Ježiša Krista. Po oboch s tr anách Kristovho kríža boli situované plastiky Panny Márie a sv. Jána, apoštola, evanjelistu. Pri pohľade z lode, svätyne či oboch chrámových chórov sa priestor vytvorený Víťazným oblúkom vyníma ako unikátny priestor čo do plochy. Odborníci vedia vypočítať koľko je to metrov štvorcových. Do tohto priestoru sa naši predkovia pred viac ako 530 rokmi rozhodli umiestniť súsošie Kalvárie - Kríž víťazstva. Rozmery, ktoré sme poznali do momentu reštaurovania tohto monumentálneho diela, dávajú poznať primárny rozmer geniality myšlienky a jej zreálnenia v konkrétnom umeleckom diele. Dĺžka nosného trámu má 9,7 metra. Kristov kríž má dĺžku 8 metrov. Nesie korpus Krista s dĺžkou takmer troch metrov a rozpätím rúk 2,45 metra. Priečne brvno kríža dosahuje dĺžku 5 metrov. Kríže lotrov v tvare písmena T majú dĺžku 4 metre. Počas reštaurovania sa opäť získali dĺžkové parametre jednotlivých častí súsošia a dnes máme presné informácie. Preskúmanie „zdravotného stavu“ Kalvárie prinieslo diagnózu s výsledkom: súsošie Kalvárie treba neodkladne reštaurovať. Investor reštaurátorskej objednávky - Rímskokatolícky farský úrad Bardejov - po zvážení mnohých okolností, zveril túto náročnú a môžeme povedať aj historickú úlohu bardejovskému reštaurátorovi akad. sochárovi Martinovi Kutnému s kolektívom. Tu treba oceniť prezieravý prístup súčasného správcu svätoegídiovskej farnosti vdp. Mgr. Pavla Martona. Po viac ako 110. rokoch sa teda opäť Kalvária z Baziliky sv. Egídia dostala do rúk odborníka. Posledným majstrom rezbárom, ktorý mal tú česť zaoberať „Telá oboch lotrov niesli stopy po požiari. Okrem odstránenia nánosu zubu času aj v podobe špiny, bolo treba rekonštruovať niektoré časti ich tiel. Kým sme mohli pristúpiť k samotnému reštaurovaniu, stav každej plastiky sme fotograficky a textovým popisom dôkladne zdokumentovali.“ - pokračoval akad. sochár Martin Kutný. Priam ako objemná kniha - stoh tvrdých kartónov s farebnými fotografiami a komentačným textom dokumentujú každý okamih reštaurátorských prác. V noblesnej kráse na záverečné reštaurátorské práce čakali symboly štyroch evanjelistov, ktoré v súsoší sú umiestnené v trojlístkoch na Kristovom kríži. Každý tradične používaný symbol konkrétneho evanjelistu nesie stuhu s menom nositeľa - t. j. evanjelistu.

súsošie KalváriaV čase našej exkurzie v reštaurátorskom ateliéri sa odborné práce sústreďovali na sochy Bolestnej Panny Márie a sv. Jána, apoštola a GOLGOTA OPÄŤ NA SVOJOM MIESTE evanjelistu. Pri pohľade v Bazilike zdola sa zdali plastiky oveľa menšie. V skutočnosti sú v nadživotnej veľkosti. Majster rezbár geniálne zvládol aj optické nuansy týchto plastík. Ušľachtilosť a pokoj vyžarujúca tvár Bolestnej Panny Márie aj s tíško prežívanou bolesťou dáva tušiť, že táto potupná smrť Božieho Syna a jej syna nie je koniec, ale víťazstvom nad zlom, je to záchranná spasiteľná smrť. Majster zaujímavo preniesol kánon gotickej, neskorogotickej plastiky v riasení odevu. Po obnove pôvodnej polychrómie, zažiarila v pôvodnej majestátnosti a velebnosti ako Matka plná bolesti, ale aj ako Matka zachraňujúceho Božieho Syna. Reštaurátorský postup na plastike sv. Jána si vyžiadal nielen odstránenie sekundárnych premalieb, obnovu pôvodnej polychrómie, ale aj študijné porovnanie obdobných plastík z rovnakého obdobia. „Na soche sv. Jána evanjelistu ma zaujala hlavne súhra farebnosti jednotlivých súčastí oblečenia svätca. Kombinácia zelenej lazúry na šatách s podšívkou červenej farby, zlatých gombíkov zopínajúcich vrchnú časť šiat a zlatom pokrytý plášť, je obdivuhodná. A táto farebnosť tvorí len podklad pre jemný inkarnát na rukách držiacich knihu tmavočervenej farby so zlatým kovaním“ - vysvetľuje akad. sochár Martin Kutný.
Korpus Pána Ježiša je pozoruhodne stvárnený v anatomickej rovine ale rovnako aj v optickej. Kristova hlava je naklonená dopredu. Telo viselo na kríži upevnené na drevo kríža troma klinmi - typ trojklincového krucifixu. Nohy boli znehybnené jedným klinom. Korpus dostáva dynamickejší charakter.

súsošie Kalvária Celkove ľudskému poňatiu zodpovedá i skutočnosť, že Kristus je zobrazený s nezatvorenými očami a pod ťarchou tŕňovej koruny hlavu nakláňa smerom k matke. Ľavá noha nad pravou dáva zase optické vyznenie smerujúce do priestoru. Pozoruhodne pôsobí porovnanie fotografií zachytávajúcich tvár Krista pred reštaurovaním a po reštaurovaní:

súsošie Kalvária Päty krížov sú vsadené do skál kalvárskeho vrchu. Aj obe sochy stoja na kalvárskom vŕšku. Pri koncipovaní podobných súsoší Kalvárie autori často umiestňovali k päte Kristovho kríža napr. symbol prvého človeka Adama.

Až doteraz sa uvádzal poznatok, že nosný trám je z tisového dreva. Až priebeh reštaurovania ukázal, že trám je z jedľového dreva. Doštenie nosného trámu je dodatočne umiestneným prvkom na súsoší Kalvárie. Stalo sa tak v roku 1655 (teda pred 354 rokmi).

Od veľkého chóru je na doštení tento nápis v latinčine:
GREGORIUS LIB. 7 EPIST. 13: SCIO QUOD IMAGINEM CRUCIFIXI NON IDEO PETIS, / UT QUASI DEUM COLAS, SED OB RECORDATIONEM EIUS UT IN ILLIUS AMORE RECALESCAS CUIUS / TU IMAGINEM VIDERE DESIDERAS. ANNO 1655

(Gregor, kniha 7, list 13: „Viem, že k Ukrižovanému sa utiekaš nielen pre úctu k Bohu, ale i pre spomienku na Neho. Aby si sa v jeho láske oduševňoval, túžiš vidieť Jeho obraz.“)
Zospodu je na doštení nápis takisto v latinskom jazyku:
IOH: 3, 14: SICUT MOSES EXALTAVIT SERPENTEM IN DESERTO, ITA EXALTARI OPORTUIT FILIUM HOMINIS / UT OMNIS QUI CREDIT IN EUM, NON PEREAT, SED HABEAT VITAM AETERNAM

(Ján 3, 14 - 15: „A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.”)
V dôsledku reštaurovania sa zvýšila hmotnosť jednotlivých plastík. Všetky plastiky spolu vážia približne 450 kg. Len pre zaujímavosť uvedieme, že plastika Panny Márie váži o 5 kg viacej ako korpus Pána Ježiša. Nosný trám reštaurátori taktiež podrobili preskúmaniu a reštaurovaniu na mieste. Otázkou bolo zistiť nosnosť trámu, stav jeho ukotvenia v murive. Kvôli tomu akad. sochár Martin Kutný prizval k spolupráci odborníkov na statiku. „Tento problém sa podujal vyriešiť Ing. Ján Dudáš. Záhlavie nosného trámu bolo spevnené oceľovými tŕňami. Spodná časť bola spevnená uhlíkovými pásmi a stredná časť oceľovým lanom uloženým na zadnej strane Kristovho kríža. Stav drevnej hmoty zhodnotil Prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc., ktorý nosný trám podrobil výskumu dvoma spôsobmi. A to pomocou ultrazvukových vĺn a stanovením odolnosti dreva proti vniknutiu oceľovej ihly.“ - odborne komentuje akad. sochár Martin Kutný dôležitý moment pred inštalovaním súsošia na pôvodné miesto.
Aj po ukončení reštaurátorských prác ostáva nezodpovedanou otázkou meno majstra, ktorý súsošie Kalvárie vytvoril. Pri ďalšom reštaurovaní súsošia budú mať odborníci v tejto otázke ľahšiu situáciu. Do súsošia bol vložený dokument s týmto textom:
„V rokoch 2008 - 2009 prebiehalo reštaurovanie polychrómovaného dreveného súsošia Golgoty za pôsobenia veľadôstojného farára, dekana Mgr. Pavla Martona, správcu Rímskokatolíckej farnosti v Bardejove. Reštaurátorské práce boli financované zo zbierok veriacich. Postup reštaurátorských prác bol konzultovaný s pracovníkmi Krajského pamiatkového ústavu v Prešove PhDr. Máriou Polákovovu a Mgr. Petrom Vološčukom. Na reštaurátorských prácach sa podieľali: akademický sochár Martin Kutný, Mgr. Art. Ján Fečo, Juraj Hudák, Ivan Kosár, Dušan Kmec, Radoslav Džunda.”
Priebeh reštaurátorských prác predsa ale vydal svedectvo o genialite majstra. Bardejov excentricky vzdialené mesto od významných európskych centier gotického umenia, týmto skvostom neskorogotického umenia na našom území podčiarkuje význam tohto chrámu. V období gotiky sa využívali elipsa a kružnica ako dôležité kompozičné prvky.

súsošie Kalvária Pri pozornom štúdiu kompozície súsošia Kalvárie sa ukazujú pozoruhodné momenty. Dokumentuje ich aj tento odborný postreh akad. sochára Martina Kutného, ktorý je zaznamenaný na fotografii.

Reštaurátor uvádza:
„Počas realizácie prác sme zistili, že majster pred osadením súsošia pracoval s presným nákresom pozostávajúcim zo zoskupenia elíps. Do týchto elíps zapadajú veľmi presne hlavy sôch, znaky evanjelistov, ukončenia krížov a pod. To nemôže byť náhoda. Túto skutočnosť naďalej skúmame a pevne verím, že dospejeme k zaujímavému výsledku.“

Inštalovaním súsošia Kalvárie v Bazilike minor sv. Egídia sa vynárajú pozoruhodné konštanty: Súsošie Kalvárie je pozoruhodné svojou koncepciou úplnosti zobrazenia Golgoty. V mnohých kostoloch na Slovensku síce nájdeme súsošie Kalvárie, no len ojedinelé nachádzame aj stvárnenie lotrov. Ďalším nezanedbateľným údajom sú rozmery súsošia (porovnajte si rozmery súsošia Kalvárie v Kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote). Súsošie Kalvárie v Bazilike minor sv. Egídia je skvostom v tomto druhu zobrazenia Kalvárie nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom gotickom umení.
Pri úvahách nad zážitkami z tejto historickej udalosti som hľadala v gotickom umení podobné umelecké artefakty. Osobitne ma zaujali dva triumfálne kríže: triumfálny kríž spred roka 1220 z Dómu v Halberstadte, rovnako aj Triumfálny kríž z rokov 1235 až 1240 z bývalého kanonického kláštora sv. Augustína vo Wechselbergu. Obidva príklady sú dokladom gotického umenia v Nemecku, kde z mnohých skupín Ukrižovania sa dodnes zachovalo len niekoľko. Súsošie Kalvárie - Kríž víťazstva je po rozsiahlom reštaurovaní, ktoré uskutočnil reštaurátorský tím pod vedením Bardejovčana akad. sochára

súsošie Kalvária Martina Kutného a na Veľký týždeň v roku 2009 sa v celej svojej nádhere zaskvelo vo Víťaznom oblúku vo výzore z čias jeho tvorcu. Kým sa tak stalo, museli všetci členovia reštaurátorského týmu vyriešiť mnohé úlohy. Každá reštaurátorská práca posúva jej realizátorov v poznaní i v skúsenostiach.

„Reštaurovať takúto pamiatku je veľká česť - a samozrejme - aj veľká zodpovednosť. A je veľmi príjemné, že výsledok sa páči ako odborníkom, tak aj objednávateľovi reštaurátorských prác a veriacim. A najväčšou odmenou bude pre mňa, ak takto zreštaurované dielo bude po dlhé roky zdobiť priestor pod Víťazným oblúkom v Bazilike. Posunom v mojej práci bolo azda si uvedomenie veľkoleposti, historickej hodnoty a nadčasovosti tejto pamiatky a upevňujúci obdiv k majstrovstvu tvorcu tohto súsošia“ - vyznáva sa akad. sochár Martin Kutný.

Spomeňme si vo svojich modlitbách na reštaurátorský tím akad. sochára Martina Kutného. Nech Pán Ježiš Kristus ich aj naďalej napĺňa potrebnými milosťami a darmi Ducha Svätého, aby dokázali ešte mnoho unikátnych pamiatok - aj v našej skvostnej Bazilike minor sv. Egídia - zachovať pre budúce generácie.



Autori fotografií: akad. sochár Martin Kutný, Ing. Peter Matuševský a Mgr. Silvia Fecsková.
Autorka textu: Mgr. Silvia Fecsková, Katolícky kruh v Bardejove.


Zdroj: http://www.bardejov.rimkat.sk/wp-content/uploads/m12_2009.pdf

Ulica

Bašty Bardejov


Neprehliadnite:

autor PANOMIO | Amfiteáter Bardejov | Amfiteáter, Horná brána | Autobusová, železničná stanica | Autobusová, železničná stanica, Spojená škola | amfiteáter, Horná brána, kamenný most | amfiteáter, 5 oblúkový most | Abon elektro, Mlynská 1 | Archívna bašta | Archívna bašta (Severná bašta) | Autobusová doprava SLIVTOUR | autor projektu Panomio, Ing. František Haluška | Úsek technicko-ekonomickej činnosti | AULA, budova Spojenej školy J. Henischa | AB centrum- Pošta 3 | AB centrum - Makos, Pošta 3 | AB centrum- CBA,Makos,Niké,Hostinec Žaba | AB centrum- Žaba | AB centrum- Komenského ulica | AB centrum- Komenského ulica | AB centrum- Zmrzlina,Imbiss Mix,CBA potraviny | Andreja Svianteka 25 | Andreja Svianteka 14 | Andreja Svianteka 7 | Andreja Svianteka- Pošta 4 | Andreja Svianteka 7,8,9 | Andreja Svianteka 9,10 | Andreja Svianteka - 1, Kotolňa K-10 | Andreja Svianteka 18 | Andreja Svianteka 15 | Andreja Svianteka 12 | Andreja Svianteka- obytné bloky | Andreja Svianteka- ihrisko | Andreja Svianteka- ihrisko | Andreja Svianteka- basketbalové ihrisko | Andreja Svianteka- detský park | Autobusy | Arkáda Bardejov - STEAK HOUSE | Arkáda Bardejov - terasa | Autobusová stanica | Autobusová stanica | Autobusová stanica | Autobusová stanica |
Share |