Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
hotel Artin
hotel Artin
Hypernova
Hypernova

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


veža bazilika sv. Egídia

veža - vyhliadka bazilika sv. Egídia | zvonica bazilika sv. Egídia | pod bazilikou sv. Egídia| Kráľovská listina z r. 1320 | Preklad listiny z r. 1320 | náhrobné dosky a epitafy
Radničné námestie

Pohľad z veže baziliky sv. Egídia

Bazilika sv. Egidia, veža vysoká 76 m

Na vyhliadku vo výške 40 metrov vedie 182 schodov (106 kamenných a 76 drevených).

Zvonica bazilika sv. Egídia

Vo zvonici vo výške 27 sú štyri zvony.
Veža sv. EgídiaVeža sv. Egídia Bardejov Veža sv. EgídiaVeža sv. Egídia Bardejov Veža sv. EgídiaVeža sv. Egídia Bardejov
Veža sv. EgídiaVeža sv. Egídia Bardejov Veža sv. EgídiaVeža sv. Egídia Bardejov

Pod vežou baziliky sv .Egídia

náhrobný kameň 
Kataríny V podchode veže Baziliky sv. Egídia je umiestnený náhrobný kameň Kataríny (rodenej) Libnerovej, manželky (Leonarda Glatza, richtára mesta Bardejov v rokoch 1597 - 1608).
(Vysvetlivky:
///// - zničená časť náhrobného kameňa
LVSTRUM = 5 rokov
SEX LVSTRIS = 6 x 5 = 30 rokov
SEX LVSTRIS ET QVATTVOR
= 6 x 5 + 4 = 34 rokov)
Tu leží Katarína
Libnerová, kedysi pýcha
a sláva rodu ženského
a ozdoba tohto kostola,
šesťkrát päť a štyri roky
(= 34 rokov) Leonardovi
Glatzovi, zbožnému a
známemu mužovi,
verná manželka,
jediná nádej, opora, svetlo
a potešenie. Svojich
s Kristom večné ... ... deň




Kráľovská listina z r. 1320

Carolus Dei gratia Rex Hungariae, Dalmatiae, Croatiae, Ramae, Serviae, Galiciae, Lodomeriae, Bulgariae Comaniaeque Rex, omnibus Christi fidelibus tam praesentibus quam futuris praesentem paginam inspecturis salutem ... quia gloria principis in multitudinem populorum decoratur. Idemque princeps taliter suae dilectionis sinum populis sibi subiectis debet aperire ut idem beneficiorum largitate mutati numero semper et furenti fidelitatis devocione augeantur. Nos ad instar considerationis huius modi inducti populis seu hospitibus cuiuscumque status et conditionis ad locum civitatis nostrae Bardfa vocatum in Seupehelud existentem congregatis et congregandis de benignitate regia quae in beneficiis suis fidelibus largiendis continuum debet supreme ingrementum hanc gratiam duximus faciendam, quod a data praesentium per spatium decem annorum nullam collectam, nullam exactionem nullumque censum, vel terragium nobis vel cuilibet fidelium nostrorum solvere teneantur. Completis autem ipsis decem annis de singulis fundis curiae singulis annis alterum dimidium fertonem pro terragio in tribus terminis infrascriptis, videlicet in octavis beati Georgii martyris, in octavis beati Michaelis Archangeli et in octavis Epiphaniarum Domini nobis persolvent hospites supradicti. Praeterea volumus, quod decimae ipsorum frugum aequaliter in agris divisae una pars media plebano ipsorum cedat, alia media parte nobis remanete. Statuimus etiam, ut omnes causas et earum articulos, tam furti, quam incendii, homicidii et omnium aliarum, quocumque nomine censeantur, Laurentius filius Laurentii, eo quod dictam civitatem nostram populosam efficiet, cui iudicatum eiusdem in filios filiorum et heredum succesores contulimus, iudicabit iuris ordine, et decernet. Ipso autem defuncto heredes eiusdem omnes causas inter hospites praedictos emergentes iudicabunt et discutient, prout exposcet ordo iuris. Item statuimus, ut hospites dictae civitatis nullum tributum in ipsa civitate de rebus suis et se ipsis solvere teneantur. Praeterea volumus, ut pro usu et agricultura iidem hospites terram usque ad dimidietatem silvae Huzyumezeu et dimidietatem terrae villae Huyfolu et abhinc, secundum quod per alpes proceditur usque ad terram Kabalafolva et inde quemadmodum ad Saarpotok revertitur, percipiant et utantur. Et omnia loca molendinorum in dicta civitate existentia ad praedictum Laurentium et eius heredes pertineat pacifice possidenda, et nullus in ipsis locis molendinorum praeter ipsum Laurentium et eius heredes molendina aedificandi habeat facultatem. Caeterum volumus, ut de duobus fundis curiae in praefata civitate existentibus, quos ipsi Laurentio consideratis suis fidelitatibus praescripto Laurentio perpetuo duximus conferendum, idem Laurentius et sui heredes nullam collectam et exactionem nomine nostro vel qualibet alia de causa exigi debendam solvere teneantur. Incui rei memoriam et perpetuam firmitaten praesentes concessimus litteras duplicis Sigilli nostri munimine roborata. Datum per manus discreti viri magistri Iohannis Alberti etiam praepositi aulae nostrae vicecancelarii et archidekani de Kukullen dilecti et fidelis nostri Anno Domini millesimo trecentesimo vigesimo, (die) quarto (ante) Kalendas Decembris, regni autem nostri simili vigesimo

Preklad listiny z r. 1320

Karol I. Róbert z Anjou

(* 1288, Neapol, Taliansko – † 16. júl 1342, Vyšehrad, Maďarsko)

Karol I. Róbert z Anjou Bardejov

Karol,
z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Bulharska a Kumánska, pozdrav všetkým v Krista veriacim, tak súčasníkom ako aj budúcim, ktorí budú do tejto listiny nazerať, ... pretože slávu vládcu ozdobuje množstvo obyvateľov. A tento vládca je povinný otvárať úplne náruč svojej lásky ľudu (občanom), jemu poddaným, a títo roznietení v oddanej vernosti (kráľovi) nech sa vzmáhajú vždy po každej stránke v štedro udelených dobrodeniach.
   My, vedení takouto rozvážnosťou, chceme občanom ako aj prisťahovalcom (hosťom, cudzincom) akéhokoľvek stavu a postavenia, zhromaždeným, i tým, ktorí sa majú zhromažďovať v našom meste zvanom Bardfa (Bardejov), ležiacom v Széphely (krásnom mieste), udeliť z kráľovskej štedrosti, ktorá v štedro rozdávaných dobrodeniach má svojim verným zabezpečovať ustavične čo najvyšší vzrast, túto láskavosť, aby od dnešného dňa neboli zaviazaní odvádzať nám ani komukoľvek z našich verných nijakú daň, nepodliehali žiadnemu vymáhaniu ani žiadnym odvodom z pôdy alebo majetku.
Avšak po uplynutí týchto desiatich rokov nám horespomínaní prisťahovalci zaplatia z jednotlivých usadlostí v každom roku jednu polovicu fertonu dane z polí v troch predpísaných termínoch, t. j. v oktáve sv. Juraja, mučeníka, v oktáve sv. Michala archanjela a v oktáve Epifánie (Zjavenia Pána).
   Ďalej chceme, aby jedna polovica z desiatej časti ich úrody, rovnakým dielom delená na poliach, pripadla ich farárovi, druhá polovica ale ostala nám. Ustanovujeme tiež, aby všetky spory a ich rozhodujúce okamihy, týkajúce sa tak krádeží, ako aj požiarov, vrážd i všetkých ostatných zločinov, nech sú pomenované akokoľvek, podľa práva súdil a o nich rozhodol Vavrinec, syn Vavrinca, keďže zaľudňuje naše mesto; jemu, jeho potomkom a dedičom zverujeme rozsudzovanie sporov.
   Po jeho smrti jeho potomci budú rozsudzovať všetky spory, ktoré sa vynoria medzi prisťahovalcami tak, ako si to vyžaduje právny poriadok.
   Ďalej ustanovujeme, aby prisťahovalci spomínaného mesta nemuseli platiť v tomto meste žiaden poplatok (tribút) zo svojho majetku a za seba.
   A chceme, aby títo prisťahovalci dostali, prijali a pre svoju potrebu a pre poľnohospodárstvo užívali územie až do polovice lesov Hoszúmező (Dlhé pole - Dlhá Lúka) a do polovice pozemkov obce Ujfalu (Bardejovská Nová Ves), odtiaľ pokračujúce cez hory (kopce a lesy) až po územie obce Kabalafalu (Kobyly) a odtiaľ k Saarpataku (Mokroluhu) sa vracajúce. A nech všetky mlyny, existujúce v tomto meste, patria spomínanému Vavrincovi a jeho potomkom, využívané v pokoji, a nikto v týchto miestach nemôže mať poverenie na stavbu mlynov okrem Vavrinca a jeho potomkov.
   Ďalej chceme, aby z dvoch usadlostí, existujúcich v spomínanom meste, ktoré tomuto Vavrincovi udeľujeme za jeho rozvahu a svedomitosť na večné časy, Vavrinec a jeho dedičia neboli zaviazaní platiť žiadne dane ani odvádzať dávky vyberané v našom mene teraz ani v budúcnosti. Na pamiatku a na večne trvajúcu platnosť toho sme túto dôležitú listinu opatrili ochranou našej dvojitej pečate.

Dané rukami urodzeného Jána Alberta, ako aj predstaveného nášho dvora, vicekancelára a archidekana, nášho milovaného a verného de Kukullena v roku Pána 1320-teho, štvrtého dňa pred decembrovými Kalendami (4 dni pred 1. decembrom = 28. novembra), v roku panovania nášho však dvadsiateho.

Náhrobné dosky a epitafy

Tabule, Epitafy
V stredoveku bolo zvykom, že zvlášť významné osoby sa pochovávali vo vnútri chrámov. Miesto ich posledného odpočinku opatrili náhrobnými doskami, alebo im postavili náhrobok. A tak nachádzame v stredovekých chrámoch náhrobky, náhrobné dosky a epitafy (kamenné alebo drevené dosky, symbolizujúce hrob), z ktorých mnohé sú veľmi zaujímavé a historicky, heraldicky i umelecky veľmi hodnotné. Poznáme stojaté a ležaté náhrobné dosky (ktoré sú staršieho pôvodu).

Mramorový náhrobok Juraja Šerédiho v Kaplnke P. Márie, 1557 Makovické panstvo (hrad Zborov) daroval uhorský kráľ a rakúsky cisár Ferdinand I. (1526 – 1564) svojmu vernému prívržencovi – armádnemu kapitánovi Jurajovi Serédymu za preukázané služby. Roku 1549 sa stal zborovský hradný pán hlavným šarišským županom. Bardejovčania nenažívali so Serédym v najlepšom. Serédy totiž zabral pasienky a lesy patriace mestu, ležiace v susedstve zborovských, a vydal ich mestu iba na výslovný kráľov rozkaz. No zdá sa, že sa nakoniec Serédy s mestom pomeril, lebo po jeho smrti postavila ovdovelá Katarína, rodená Bučinská v kaplnke Panny Márie veľkú tumbu z červeného mramoru. Tumba bola neskôr rozobratá a časti, ktoré boli opatrené nápismi, boli zamurované do steny oproti oltáru. Strednú náhrobnú dosku (vrchnú dosku tumby) doplňujú po stranách tabule, tvoriace niekedy boky tumby.
 Pamiatky tohto druhu sa v kostole zachovali z obdobia, ktoré je ohraničené polovicou 16. storočia a koncom 18. storočia. Pôvodne sa umiestňovali do podlahy kostola, do steny ohrady cintorína, resp. boli súčasťou túmb (sarkofágov); epitafy boli rozvešané po stenách kostola. Po úpravách koncom 19. storočia väčšinu náhrobných dosiek sekundárne umiestnili na východnú stenu južnej bočnej lode a na západné steny priľahlých kaplniek (P. Márie a sv. Ondreja).

 Najstaršou a najvýznamnejšou sepulkrálnou (náhrobnou) pamiatkou kostola je mramorový pomník Juraja Šerédiho z roku 1557, ktorý dala zhotoviť jeho manželka Katarína Buczynsk z Olczyna. Pôvodne bol tento pomník vo forme tumby postavený v strede Kaplnky P. Márie (V. Magerovej), no pri oprave chrámu v 19. storočí ho rozobrali a jednotlivé časti zamurovali do steny oproti oltáru.
 Hlavnou časťou pomníka je vrchná časť doska s reliéfom, ktorý zobrazuje pána Zborovského hradu a Makovického panstva v plnej rytierskej výzbroji, stojaceho na premoženom levovi. Po obvode dosky je latinský nadpis:
"MAGNIFICUS DOMINUS GEORGIUS DE SERED OBIIT DIE 23 MENSIS APRILIS ANNO DNI 1557"
(Vznešený pán Juraj Šerédi zomrel 23. dňa mesiaca apríla roku Pána 1557.)
Ďalší nadpis sa nachádza na doske vľavo:
"MAGNIFICO DNO GEORGIO DE SERED ETC. MARITO DEFUNCTO AC DE SE PRAECLARE MERITO GENEROSA KATHARINA BUCZYNSKY DE OLCZYN CONIUNX MOESTISSIMA HAEC MONUMENTUM EX PIETATE POSUIT. OBIIT AUTEM XXIII APRILIS ANNO DOMINI MDLVII."
(Tento pomník postavila z lásky k zosnulému vznešenému pánovi Jurajovi Šeredimu atď., spravodlivému a zo vznešeného rodu pochádzajúcemu manželovi, skľúčená manželka Katarína Buczynska z Olczyna. On totiž zomrel 23. apríla roku Pána 1557.)


Neprehliadnite:

veža bazilika sv. Egídia | V. základná škola | VÚB Bardejov | Veľká bašta, Červená bašta, Dolná brána | Veľká bašta, Červená bašta, Dolná brána, Bardejov | Veľká bašta | Vinbarg | VSE | Výroba parochní a vlasových príčeskov | Vodohospodársky objekt- Hať | Vodohospodársky objekt- Hať | Vila Palmíra | Vyrezané sochy | VUB Bardejov | V. Základná škola | Vinbarg | V. základná škola | VK, jedáleň, kaviareň |
Share |