Kostol sv. Kríža Bardejov

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta

Kostol sv. Kríža Bardejov

Kostol sv. Kríža

Pri stavaní tejto Kalvárie bola príkladnou oduševnenosť a horlivosť bardejovských obyvateľov. Na výstavbe Kalvárie sa zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, katolíci i nekatolíci, a prácu konali zväčša zadarmo. Nádenícka práca tu bola pre každého. Po celý dlhý čas tejto výstavby bolo vidieť kopať, vynášať na horu tehly a kamene, fúrikovať a vykonávať mnohé ďalšie pomocné práce bohatých i chudobných, mladých i starých, pánov i panie so svojími služobnými. Každý pracoval zadarmo, takže nádenícka práca nestála ani krajciar. Bola to zriedkavá obetavosť. Púte (odpusty) sa tu konali trikrát v roku: v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža a v nedeľu po spomienke na Máriu Magdalénu. K týmto slávnostiam udelil pápež Pius IX. dňa 27. 1. 1869 odpustkové povolenie na získanie plnomocných odpustkov pre všetkých, ktorí v tieto dni navštívia Kalváriu, vyspovedajú sa, prijmú sviatostného Spasiteľa a v kostole alebo niektorej kaplnke sa pomodlia na úmysel Svätého Otca za odstránenie rozkolov a za jednotu sv. Cirkvi. Do dvojvežového kostola vedú troje dverí. V kostole je iba jeden oltár s jedným obrazom. Predstavuje snímanie Pána Ježiša z kríža. Kalvárske obrazy (aj v kaplnkách) maľoval maliar N. Gavalier. Na prednom parapete chóru je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi Kalvárie, pochovanému v hrobke pod svätostánkom kostola:
OPERA AC MUNIFICENTIA
EDUARDI KACZVINSZKY
ABBATIS ARCHIDIACONI ET PAROCHI LOCALIS
PIISQUE OBLATIS FIDELIUM AEDIFICATA
EST ECCLESIA ET AEDICULAE IN MONTE CALVARIAE
MDCCCLXIX
FUNDATOR MORTUUS 1888 FEBRUARII 22
(Pričinením a veľkorysosťou Eduarda Kaczvinszkého, opáta, arcidekana a miestneho farára, z milodarov veriacich bol na hore Kalvárii postavený kostol a kaplnky v r. 1869. Zakladateľ zomrel 22. februára 1888.) Po 50 rokoch existencie kalvárskeho kostola bolo treba prikročiť k jeho veľkej oprave. Kostol bol časom i 1. svetovou vojnou veľmi zničený. Opravy sa vtedy ujal nový farár Gejza Žebrácky. Oprava sa uskutočnila v r. 1920 – 1921. Bol opravený krov, urobila sa nová strecha, nová krytina, nové maľované okná, nový oltárny obraz, nová maľba kostola. Kostol bol opatrený novými zvonami, keďže staré, pôvodné zvony boli zrekvirované vo vojne v r. 1915.
V piatich oknách boli tieto obrazy: Srdce Pána Ježiša; Srdce Panny Márie; sv. Egídius, patrón mesta Bardejova; sv. Mária Magdaléna, patrónka Kalvárie a Baránok Boží. (Okná boli pred terajšou poslednou opravou v značne poškodenom stave, nápisy okien boli úplne zničené. Z torza nápisu okna sv. Egídia sa dalo dočítať, že celý kostol bol za pôsobenia dekana Gejzu Žebráckeho opravený v r. 1921. Maľované okná boli darmi jednotlivých rodín v meste. Na strop kostola bol namaľovaný obraz v troch oddeleniach tzv. triptichon, predstavujúci Ježišovo víťazstvo. V prostriedku je kalvársky hrob s anjelmi, na jednej strane je zmŕtvychvstalý Ježiš, zjavujúci sa Márii Magdaléne a iným dvom ženám, na druhej strane Pán Ježiš vystupujúci do neba. Na kostolnej veži bola vyobrazená najhroznejšia udalosť sveta – ukrižovanie Bohočloveka na jeruzalemskej Kalvárii. Kostol maľoval prešovský maliar Ján Koch, nástenné a stropné obrazy maľoval umelec Maximilián Kurth z Berlína. Oprava stála vtedajších 90 000 Kč, vnútorná výzdoba stála vyše 50 000 korún. Na opravu kostola bola urobená zbierka. Obnos zložili bardejovskí i okolití katolíci z celého okresu, ba i z farností mimo okresu. Najviac však prispeli americkí rodáci, z ktorých Ján Gajdoš vyzbieral čiastku na nové zvony. Posviacka zvonov, spojená s veľkou slávnosťou bola 26. 5. 1921. Zvony boli posvätené pred hlavným oltárom v kostole sv. Egídia a v slávnostnom sprievode vyvezené na Kalváriu. Posvätenie Kalvárie po oprave sa udialo 24. 7. 1921 pri odpustovej slávnosti Márie Magdalény s veľkou oslavou a za veľkej účasti pútnikov. Ďalšia oprava ešte za pôsobenia farára Gejzu Žebráckeho sa uskutočnila v r. 1948. Nové prvky však táto oprava nepriniesla. No a súčasná, dalo by sa povedať generálna oprava, ktorej sa ujal bývalý farár a dekan Jozef Jurko tým, že sa urobila nová strecha, nová krytina a maľby, nový obraz, prevyšuje ešte aj opravu z r. 1921.