Historické centrum - Radnica Bardejov

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta

Historické centrum - Radnica Bardejov

radnica | Slobodné kráľovské mesto Bardejov | Šarišské múzeum | Gejza Žebrácky | hrob Gejza Žebrácky

Kalvária Bardejov

Stará radnica

Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej miestnosti. Exteriér vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady. Na radnici sa zachovali dve duté mestské miery, ktorými sa meralo pri predaji obilie a strukoviny. Na štíte radnice vyniká plastika rytiera Rolanda. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky predstavujúce remeslá. Pod strieškou renesančného arkiera na východnej strane radnice sú tiež. Je tu aj najkurióznejšia plastika - predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode tejto plastiky sa traduje, že bola vytvorená jedným z majstrov pod rúškom noci, pretože radní páni nedodržali dohodu o vyplatenej sume za prácu. Chlapček na plastike vytŕča holý zadok smerom k domu, v ktorom býval richtár. V súčasnosti slúži radnica na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých exponátov Šarišského múzea - Slobodné kráľovské mesto.

Slobodné kráľovské mesto

Slobodné kráľovské mesto Bardejov je umiestnená v goticko-renesančnej radnici z rokov 1505-1511.
Prezentuje stredoveké dejiny Bardejova od prvej písomnej zmienky z roku 1241 po koniec 18. storočia, jeho hospodársky, spoločenský a kultúrny život.
Kontakt: Budova historickej radnice, Radničné námestie 48, Tel.: +421 54 474 60 38
Najvýznamnejšie exponáty:

Oltár sv. Mikuláša z roku 1524,
súbor renesančných meštianskych epitafov zo 17. storočia.

Šarišské múzeum

Myšlienka založiť múzeum vznikla už v roku 1897, založené bolo 21. decembra 1903 ako múzeum Šarišskej župy. Prvá historická expozícia bola otvorená 23. júna 1907. Po roku 1945 sa múzeum začalo profilovať ako vlastivedné, zamerané na dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti od praveku po súčasnosť okresov Bardejov, Giraltovce, Svidník a Stropkov. Od roku 1950 sa sústredilo na dokumentáciu bardejovskej mestskej rezervácie.
V súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša.
Spravuje vyše 700 tisíc zbierkových predmetov z rôznych oblastí muzeálnej práce.
Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie múzeá na Slovensku.

Gejza Žebrácky

(* 7.1.1869 Prešov – † 7.3.1951 Bardejov)

- teológ, osvetový a vlastivedný pracovník Po gymnaziálnych štúdiách v rodisku a teologických v Košiciach bol vychovávateľom, potom kaplánom v Solivare a kňazom v Plavči.
Od roku 1912 pôsobil v Bardejove, kde dosiahol významné cirkevné postavenie (pápežský prelát, generálny vikár). Od roku 1924 dlhé roky zastával funkciu starostu mesta.
Pomáhal pri budovaní zbierok Šarišského múzea (vtedy Župné múzeum) a neskôr bol jeho dlhoročným správcom. Svojou činnosťou pomáhal dvíhať životnú úroveň šarišského ľudu. V maďarčine a šarištine písal náučné poľnohospodárske práce. Napísal Sprievodcu zbierkami župného múzea v Bardejove. Za zásluhy o múzejníctvo bol zvolený za podpredsedu Zväzu slovenských múzeí.
Udržiaval blízke vzťahy s Aloisom Jiráskom, robil mu sprievodcu a informátora pri návštevách Bardejova, kde študoval dejové prostredie románu Bratstvo.
V súvislosti s veľkou opravou kostola sv. Kríža na Kalvárii v rokoch 1920 - 1921 zorganizoval farár Gejza Žebrácky veľkú akciu medzi vysťahovalcami z Bardejova a okolia v Amerike.
Z amerických zbierok rodákov z tohto kraja boli v roku 1921 odliate dva nové zvony pre kostol na Kalvárii.
Jeden zo zvonov - zvon Eduard - nesie takýto nápis:
"K úcte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z milodarov bardejovských veriacich vysťahovaných do Ameriky, za účinkovania dekana farára Gejzu Žebráckeho odlial ma Oktáv Winter z Brvnova v Čechách v roku 1921."

Osobnosti Bardejova