Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
Korunovanie Panny Márie Bardejov
Korunovanie Panny Márie Bardejov
Gantzhaus Bardejov
Gantzhaus Bardejov

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


sv. Florián

Plastika sv. Floriána | sv. Egídius | Móric Hölzel | Lavice a štallá

Kríž Vítazstva | Pastofórium | Lampový stĺp

PLASTIKA SV. FLORIÁNA

Na námestí pred farským kostolom je najvýraznejšou exteriérovou plastikou v meste a bola postavená na pamiatku požiaru 27. mája 1744.
Originál, ktorý je uložený v lapidáriu múzea, nahradili roku 1982 kópiou.

sv. Egídius

Egídius,
sa narodil okolo roku 640 v Aténach zo zámožných rodičov.
Už v mladosti prejavoval veľkú dobročinnosť. Keď raz zbadal na ulici polonahého žobráka, zobliekol si vrchné rúcho a daroval ho chudobnému. Po smrti rodičov rozdal zdedený majetok chudobným a v túžbe slúžiť Bohu v ústraní odišiel do Galie. Loď však pristála v Marseille a Egídius odtiaľ odišiel do Arlesu k tamojšiemu biskupovi. V tom období bol tam biskupom sv. Caesarius.
Ten učil Egídia dva roky viere a kresťanským cnostiam.
Egidius neskôr odišiel k rieke Garde hladajúc miesto, kde by sa mohol usadit. Cestou sa zoznámil s pustovníkom Veredemom a prosil ho, aby ho prijal za spoločníka. Veredemus mu vyhovel a bol Egídiovi starostlivým vodcom. Zvlášt ho upozorňoval, že nestačí odísť zo sveta a žit v ústraní, ale že je treba bojovať proti vnútornému nepriateľovi, proti náklonnostiam vo vlastnom sŕdci.
Tak žili obidvaja pustovníci vo svornosti a láske.
Ked však zovšadial prichádzali ľudia, aby si vyprosili poučenie v rozmanitých potrebách, Egídius, aby ušiel prívalu ľudí, opustil svoje miesto na rieke Garde a putoval do neznámych a neschodných krajín. V pralese našiel jaskyňku v skale zarastenú húštavou. V nej sa usadil. Krotená laň mu dávala mlieko.
Raz však zaznel v pustatine lovecký roh, štekot psov a hovor loveckej družiny. Jeden z družiny vystrelil na laň šíp, šíp však minul laň, poranil Egídia.
Vizigotský kráľ Flavius Vamba zbadal pustovníka, pýtal sa na jeho meno a na jeho životné osudy, ponúkal mu dary, ale Egídius ich neprijal. Kráľ dal teda vystavať na onom mieste Egídiovi kláštor a kláštor obdaril okolitými pozemkami a lesmi.
K Egídovio sa pripojilo mnoho zbožných mužov. On viedol kláštor ako opát a riadil ho rehoľnými pravidlami sv. Benedikta. Zomrel okolo roku 700.
sv. Egídius opát

Cirkevná škola sv. Egídia

Talentovaný rezbár európskeho významu
Talentovaný rezbár európskeho významu

Móric Hölzel

(* 18.1.1841 Praha – † 24.7.1903 Bardejov)
rezbár, sochár a staviteľ oltárov, známy predovšetkým ako tvorca neogotického hlavného oltára v bardejovskej Bazilike sv. Egídia.

Móric Hölzel - študoval v rodnom meste a na Akadémii vo Viedni, kde patril medzi najlepších žiakov. Ako rezbár pôsobil v Mariazelli, Grazi a vo Viedni. Počas svojho pobytu v Győri, kam ho pozval známy sochár M. Izsó, nadobudol potrebné skúsenosti, ktoré potom využil pri reštaurovaní gotického kostola v Mariasdorfe. Talent mladého Hölzela si všimol vtedajší uhorský minister školstva a náboženstva A. Trefort a poveril ho prácami na výzdobe košického Dómu sv. Alžbety.

Ničivý požiar v Bardejove

V apríli 1878 vypukol v Bardejove katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé mesto a značne poškodil aj Kostol sv. Egídia (terajšiu baziliku minor). Takmer vzápätí sa začala oprava tejto klenotnice stredovekého umenia s výraznou podporou štátu. Do roku 1884 bola zrekonštruovaná svätyňa a potom prišiel rad na reštaurovanie nesmierne cenného vnútorného vybavenia kostola. Touto dôležitou úlohou poverili práve Mórica Hölzela.

Súkromná rezbárska dielňa

Móric Hölzel Hölzel si už roku 1885 založil v Bardejove rezbársku dielňu, ktorá pracovala v historizujúcom, prevažne neogotickom štýle. Jej hlavným poslaním mala byť oprava interiéru požiarom zničeného kostola. V krátkom čase bolo v dielni zamestnaných 20 - 30 rezbárov, ktorí sa predtým zaoberali stolárstvom, kamenárstvom, prípadne ľudovým rezbárstvom. Hölzel so svojimi pomocníkmi až do roku 1898 postupne zabezpečoval rekonštrukciu gotických krídlových oltárov a zhotovoval ďalšie potrebné doplnky neogotického zariadenia chrámu. Nesporne najvýznamnejším dielom tohto pražského rezbára a jeho bardejovskej dielne je nový hlavný oltár farského kostola, zasväteného sv. Egídiovi. Vznikol podľa návrhov Imricha Steindla roku 1888 a svojou výškou 17 metrov je najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku.
Činnosť dielne sa neobmedzila iba na Bardejov. Pod odborným vedením Mórica Hölzela z nej vyšli celé kostolné zariadenia, ktoré sa nachádzajú v mestách (Budapešť, Košice, Prešov, Dolný Kubín) i na dedinách (Drienov, Telgárt, Zborov, Lopuchov, Žehra a iné).

Oltár - majstrovo reprezentačné dielo

Medzi lokality, v ktorých sa zachovali práce rezbárskeho majstra, patrí aj Hervartov, hoci oltár s centrálnym výjavom Ukrižovania pôvodne nebol určený pre kostol v tejto obci. Dokončený bol roku 1891, teda len krátko po vzniku hlavného oltára v Kostole sv. Egídia v Bardejove, a z ikonografického hľadiska je porovnateľný s nadstavbovou časťou bardejovského oltára. U Hölzela si tento oltár objednala bardejovská mestská rada a roku 1896 reprezentoval mesto a svojho tvorcu na výstave v Budapešti. Do Hervartova sa oltár dostal na prelome 19. a 20. storočia, pravdepodobne ako výmena za niektoré staršie pamiatky z interiéru kostola. Kvôli umiestneniu oltára vo svätyni bolo dokonca potrebné upraviť jej pôvodne rovný strop na klenutý. Neogotický oltár s výjavom Kalvárie bol súčasťou vnútornej výzdoby hervartovského Kostola sv. Františka takmer celé jedno storočie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia ho v rámci pamiatkových úprav rozobrali a uložili na viacerých miestach s tým, že sa budú hľadať optimálne možnosti jeho ďalšieho využitia v sakrálnom priestore. V súčasnosti je dočasne umiestnený v Šarišskom múzeu. Sochárske diela tohto oltára a časť jeho architektúry bola predstavená aj na terajšej výstave, kde tvorí najhodnotnejší expozičný celok.

Ďalšia tvrdá skúška ohňom

Móric Hölzel Existenciu Hölzelovej rezbárskej dielne a školy v Bardejove osudovo ohraničili dva katastrofálne požiare. Prvým bol už spomínaný požiar z roku 1878, ktorý nepriamo prispel k vzniku dielne. Ten druhý, ktorý vypukol v meste 4. mája 1902, bol zasa bezprostrednou príčinou jej zániku. Oheň vtedy zachvátil celú východnú časť Bardejova, spolu takmer 200 budov. Dielo, ktoré Hölzel pre mesto a Cirkev vytvoril, zostalo síce neporušené, ale jeho dielňa ľahla popolom a celý jeho majetok, rozpracované oltáre, sochy i potrebný suchý materiál a nástroje boli zničené.
Strata dielne znamenala pre majstra veľmi tvrdý životný úder, z ktorého sa už nespamätal a 24. júla 1903 v Bardejove zomrel.
Životné dielo Mórica Hölzela však pretrvalo. Mnohí jeho odchovanci pokračovali v rezbárskej tvorbe samostatne a aj v Bardejove ešte niekoľko desaťročí existovali dielne jeho žiakov Pavla Grešáka a Antona Helfera.

Osobnosti Bardejova
 

Lavice a štallá

 V interiéri kostola za zachovalo pozoruhodné množstvo pamiatok tohto druhu. Pochádzajú z rôznych období, najstaršie z nich sú ešte z 15. storočia.
 Mimoriadne dekoratívny doplnok interiéru kostola tvoria najmä sedadlá s baldachýnmi - štallá - s bohatou rezanou a polychrómovanou výzdobou.
 Vo svätyni kostola, hneď pri bočných dverách, ktoré kedysi viedli na cintorín, sa nachádza gotické trojsedadlové štallum z roku 1494 so zachovaným dekórom erbu a ruže. Na polychrómovanom parkane baldachýnu je štítok s datovaním 1617. Toto štallum bolo v minulosti údajne určené pre mestského kata a jeho pomocníkov.
 Po stranách svätyne stoja dve goticko-renesančné sedemsedadlové štallá, ktoré vznikli začiatkom 16. storočia. Ich vrchná časť bola upravovaná v roku 1616. Zachované meštianske znaky nad niektorými sedadlami svedčia o tom, že patrili konkrétnym významnejším občanom mesta.
 Pri vchode do sakristie sa nachádza renesančné štallum z roku 1597, ktorého výzdobu namiesto intarzie tvorí jemná ornamentálna rezba zo svetlého dreva, aplikovaná na tmavšom podklade nábytku.

Dvanásťsedadlové štallum, goticko-renesančné, začiatok 16. 
storočia.
Dvanásťsedadlové štallum, goticko-renesančné, začiatok 16. storočia.

 Historický veľmi zaujímavá je dvanásťsedadlová goticko-renesančná lavica zo začiatku 16. storočia, ktorá stojí pred Oltárom sv. Kríža. Nazýva sa aj senátorská, pretože v nej pri rôznych príležitostiach sedávali členovia užšej mestskej rady. Oficiálny ráz jej dodával centrálne umiestnený erb Bardejova a latinský kolopis úvodného verša 132. žalmu zasa senátorom pripomínal potrebu svornosti a jednoty: "Hľa ako dobré je a ako príjemné, keď bratia spolu bývajú."
 Ďalšie štallá zo 16. a 17. storočia sú rozmiestnené pod chórom a v južnej bočnej lodi.
 Kostolné lavice sa nachádzajú v hlavnej lodi a v Kaplnke P. Márie. Pozoruhodné sú najmä rannobarokové lavice v hlavnej lodi, ktoré vznikli okolo roku 1630 pravdepodobne v spišskej (levočskej) dielni Krištofa Kollmitza. Sú zdobené aplikovanými akantovými listinami a plastikami levov, na bočniciach guľami a točenými stĺpikmi.

Kostolné lavice v hlavnej lodi, bazilika sv. Egídia Bardejov
Kostolné lavice v hlavnej lodi, bazilika sv. Egídia Bardejov


Neprehliadnite:

Spojená škola Juraja Henischa | sv. Florián | Spojená škola J. Henischa, dielne praktického vyučovania | SPP | Slovenská sporiteľňa, Daňový úrad | Socha slobody | Spojená škola J. Henischa, telocvičňa | Spojená škola J. Henischa, asfaltové ihrisko | Spojená škola J. Henischa, trávnaté ihrisko | Spojená škola J. Henischa, PK elektro | Spojená škola J. Henischa, parkovisko | Sklad soli, Colnica, Štátny archív | Staré zvony: Urban a Ján | Spojená škola J. Henischa, Jedáleň, kuchyňa Hasppo | Spojená škola J. Henischa, INF 1, INF 2 | Spojená škola J. Henischa, vrátnica | Spojená škola J. Henischa, tenisové ihrisko | Spojená škola J. Henischa, hlavný vchod | Spojená škola J. Henischa, chodba | Spojená škola J. Henischa, Hasppo jedáleň | Sázavského - mestská plaváreň | Sídlisko Družba- ZŠ s MŠ Pod Papierňou 1 | Sládkovičova 4 | Sázavského ulica - obytný blok | Sázavského ulica - obytný blok | Sázavského - obytný blok 1 | Sázavského - obytný blok | Sídlisko Vinbarg- Základná škola | Saleziáni Don Bosca, Bardejov - Oratórium | Stredná priemyselná škola, SPŠ | Slovenský Červený kríž v Bardejove | Spojená škola Juraja Henischa | Spojená škola Juraja Henischa- parkovisko | Sazávského- bloky | Sazávského 4 | Sazávského 2 | Sazávského-parkoviská | Semafor, zábava pre deti | Semafor, cestná dráha | Semafor zábava pre deti | Semafor, brána | Semafor, príjemne posedenie | Semafor občerstvenie | Semafor posedenie | SPC Bardejov | Strešné krytiny Bardejov | SNAHA | Saleziáni ihrisko | Spojená škola | Stavebniny Bardejov | Suzuki Bardejov | Skanzen | Skanzen Bardejovské Kúpele | Stavebniny Bardejov | Slovnaft - čerpacia stanica Bardejov | Slovnaft, čerpacia stanica | sv. Kríž Bardejov |
Share |