Kliknutím myšky pridržte obraz a ťahaním ho otáčajte požadovaným smerom.

zväčšiť mapu
Radničné námestie, bazilika sv. Egídia
Radničné námestie, bazilika sv. Egídia
Radničné námestie, bazilika sv. Egídia
Radničné námestie, bazilika sv. Egídia

Pano menu:

Panomio tags:

Januar 1, 2010:

Najkrajšie mesto Slovenska námestie Bardejov Egídius Bardejov Spojená škola Prašná bašta Hrubá bašta Lampový stĺp Školská bašta panorama amfiteáter PANOMIO Juraj Winter Xawax športová hala Hypernova ZS sv. Egídia Vinbarg Družba pod Papierňou, za Rajom, Katovský dom, Radničné, bazilika Minor sv. Egídia, sv. Egídius opát

Panomio odporúča

Sídl. Vinbarg Bardejov

Panomio lang:

Panomio hľadaj:

Napíšte slová s diakritikou a stlačte enter

Verzia projektu:

panomio
(25 jún, 2009)

devalVR

Get DevalVR!

Informácia o panoráme

z Bardejova slobodného kráľovského mesta


Radničné námestie, bazilika sv. Egídia

bazilika sv. Egídia | erb mesta Bardejov | sv. Egídius | Kríž Vítazstva

bazilika sv. Egídia, popis

bazilika sv. Egídia

dominanta mesta Bardejov

bazilika sv. Egídia Bardejov národná kultúrna pamiatka, uzatvára bardejovské námestie od severu. Trojloďovú gotickú baziliku s vysokou neogotickou vežou a s bočnými kaplnkami na južnej strane upravili pri regotizácii koncom 19. storočia. Pomerne strohá architektúra je vybavená výtvarne hodnotným zariadením.
Jedenásť krídlových oltárov z konca 15. a zo začiatku 16. storočia i početné výrobky umeleckých remesiel tvoria jeden z najvzácnejších originálnych goticky kultových interiérov v strednej Európe. Počet oltárov a ich výtvarná hodnota svedčia nielen o bohatstve mesta a cechov, o vysokej kultúrnej a umeleckej úrovni donátorov, ale aj o majstrovstve ich tvorcov. Oltár narodenia Pána je umelecky najhodnotnejším dielom kostola. Zaraďuje sa do okruhu dielne Víta Štossa, norimberského majstra, ktorý pracoval v Krakove. Keďže Bardejov udržoval s týmto mestom čulé obchodné styky, nejeden poľský umelec pracoval v Bardejove. Plastika Stolica milosti v predele oltára sv. Barbory pochádza z okruhu dielne Majstra Pavla z Levoče. Je to najvzácnejšia rezbárska práca v objekte, ktorá reprezentovala umenie Slovenska aj na niekoľkých zahraničných výstavách.
Gotické vežovité pastofórium, vytesané z kameňa je dielom Majstra Štefana Lapicidu z roku 1464. Je to zjednodušená replika pastofória z košického domu sv. Alžbety.
Redukovaný typ výtvarného diela dokazuje, že aj vo výtvarnom umení držal Bardejov krok za vedúcimi Košicami. Tabuľová maľba Kúpeľ žobráka z oltára sv. Alžbety poskytuje predstavu o živote v stredovekom mestskom špitáli. Účtovné knihy mesta od 15. storočia zaznamenávajú výdavky aj na "hospital leprosorum", na špitál pre postihnutých leprou a inými nákazlivými chorobami. Aj tabuľové maľby na oltári sv. Alžbety v Bardejove sú zjednodušenými replikami hlavného oltára sv. Alžbety v košickom dóme. Neogotický hlavný oltár sv. Egídia, patróna kostola a mesta, zhotovili v rezbárskej dielni pražského rezbára Moriza Hölzela, ktorú otvoril pri príležitosti regotizácie bardejovského kostola koncom 19. storočia. Z tejto dielne pochádza neogotická kazateľnica a niektoré rezbárske nadstavce oltárov.

Mestský erb

symbol kráľovského mesta

erb mesta Bardejov Erb dostal Bardejov 3. júla 1453 od kráľa Vladislava I. Vymohol a pravdepodobne navrhol mu ho známy mestský notár Leonard z Uničova, ktorý pri tejto príležitosti pamätal aj na seba, pretože dostal zemiansku listinu - litterae armales. Erb mesta tvorí, v polovici rozdelení štít. V hornej modrej polovici sú dve skrížené halapartne, v hornom výseku je vznášajúca sa otvorená zlatá korunka, v dolnom výseku zasa zlatá ľalia. Dolnú polovicu erbu tvorí sedemkrát červenostrieborné delené pole. Erb má ako nosiča anjela s rozopätými krídlami. Skrížené halapartne podľa J. Nováka sú znakom pohraničného mesta.
V. Miškovský, ináč znalec bardejovských dejín, tvrdil že figúru erbu tvoria 2 tešlice, a nie halapartne. Tento jeho názor súvisel s jeho snahami dokázať prioritu maďarského elementu v Bardejove. Synonymom pre tešlicu v maďarčine je totiž slova bard, takže názov je podľa neho vlastne maďarský. Dnes však bezpečne vieme, že názov mesta súvisel s osobným menom Bartolomej, resp. jeho obmenami, a nie s údajnou tešlicou. Správne poznamenal J. Novák v súvislosti s Miškovského výmyslami, že ak by bol erb hovoriacim erbom, potom by to bol skôr nemecký hovoriaci erb, pretože nemčina má pre tešlicu slovo die Barte. Lenže aj tento náhľad by bol nemiestnym, tentoraz nemeckým vlastenčením.

Sv. EGÍDIUS, pustovník

Pôvod mena: z gréc. aigis – záštita, ochrana.
1. september
Narodil sa v druhej polovici 7. storočia v Aténach. Prišiel na územie Francúzska a usadil sa hlboko v lese ako pustovník.
Legenda hovorí, že Egídia navštevovala každý deň v jaskyni laň, ktorá ho živila svojím mliekom. Raz chceli poľovníci kráľa uloviť laň, ale neviditeľná sila zabránila, aby sa k zvieraťu priblížili. Tak sa to opakovalo niekoľko dní, až sám kráľ prišiel na lov, aby laň zastrelil. Zviera utieklo k pustovníkovi do jaskyne a ležalo pri jeho nohách. Kráľ vystrelil šíp do vchodu jaskyne zarastenej húštím. Keď sa išiel pozrieť, či zasiahol, našiel krvácajúceho Egídia v jeho jaskyni a nezranenú laň túliacu sa k nemu. Panovník, ktorý nešťastie zavinil, mu ponúkol pomoc a peniaze. Egídius prosil, aby mu dal postaviť tu na samote kláštor. Kráľ bol rád, že môže svoju vinu napraviť. Okolo r. 680 vznikol v Provencii kláštor Saint Gilles, ktorý čoskoro poskytol prístrešie veľkému počtu zbožných mníchov. Egídius bol prvým opátom a viedol kláštor až do svojej smrti 1. septembra 720. Svoj posledný odpočinok našiel v kláštornom kostole. Pustovníkov hrob bol v stredoveku slávnym pútnickým miestom. Počíta sa k štrnástim pomocníkom v núdzi. V ikonografii je zobrazený ako pustovník v jaskyni, väčšinou s laňou; často má šíp v hrudi, niekedy je šípom zasiahnutá i laň; je oblečený do benediktínskeho opátskeho rúcha, na obrazoch má pri sebe atribúty knihu a palicu. Jedno z najstarších znázornení je v Kostole sv. Klimenta v Ríme: freska z 11. storočia; zobrazený je tiež spolu s inými pomocníkmi v núdzi alebo so známymi pustovníkmi.

Základná škola sv. Egídia, Bardejov

Kríž víťazstva (Kalvária), 1479 - 1485

Kríž víťazstva (Kalvária), 1479 - 1485  Oblúk, ktorý v stredovekých chrámoch oddeľuje svätyňu od hlavnej alebo priečnej lode (transeptu), sa na pamiatku víťazného Spasiteľa nazýva víťazným oblúkom. V starších dobách visel z jeho stredu na reťazi tzv. víťazný kríž, ktorý sa neskôr umiestňoval na nosnom tráme spolu so sochami P. Márie, sv. Jána Evanjelistu a zriedkavejšie aj s postavami dvoch ukrižovaných lotrov, vytvárajúc tak súsošie Kalvárie.
 Kostol sv. Egídia sa pýši monumentálnym dielom práve takého typu. Vznik bardejovskej tzv. Veľkej Kalvárie (Golgoty) datujú viacerí autori do rokov 1479 - 1485 a považujú za dielo rezbára, ktorý bol ovplyvnený tvorbou Nicolasa Gerhaerta z Leydenu, predovšetkým jeho kamenným krížom v Baden-Badene z roku 1467.
 Kalvária je umiestnená pod víťazným oblúkom na nosnom tráme z tisového dreva, ktorý je vo výške 7,5 m nad podlahou. Samotný víťazný kríž je vysoký 8 m a jeho priečne rameno dosahuje dĺžku takmer 5 m. Visí na ňom majstrovsky vypracované telo Ukrižovaného s realistickým výrazom tváre, anatomicky správne vypracovaným svalstvom a s výstižnou polychrómiou. Dĺžka korpusu je skoro trojmetrová.
 Mohutný kríž je zhora pripevnený reťazou, ktorá visí zo stredu víťazného oblúka. Na koncoch priečného brvna, a pod nohami ukrižovaného Spasiteľa sú umiestnené tabule v tvare ďatelinového lístka s plastickými symbolmi štyroch evanjelistov a stuhami, na ktorých sú po latinsky napísané ich mená. Celkom hore je okrídlený orol a stuha s menom sv. Jána, na priečnom ramene kríža vľavo okrídlený býk (symbol sv. Lukáša), vpravo okrídlený lev (sv. Marek) a dole človek (sv. Matúš).
 Jednotlivé symboly boli evanjelistom prisúdené podľa úvodov ich štyroch evanjelií. Sv. Matúš začína rozpravu rodokmeňom Ježiša Krista, čiže podáva ľudský pôvod Spasiteľa. Sv. Marek hovorí o hlase znejúcom na púšti a preto sa mu pripisuje symbol leva. Sv. Lukáš začína rozpravaním o Zachariášovi, ktorý ako starozákonný kňaz obetoval zvieratá (symbol býka). Evanjelista Ján prevyšuje svojimi vzletnými myšlienkami prvých troch, preto dostal znak orla. Symboly človeka, leva, býka a orla bývajú prirovnávané aj k tajomným zvieratám, nesúcim Boží trón, ktoré sa spomínajú vo videní proroka Ezechiela a v Zjavení sv. Jána (Apokalypse).
 Okrem víťazného Kristovho kríža sú pozoruhodné i ďalšie časti súsošia. Ľudsky pravdivo sú vystihnuté najmä postavy P. Márie a sv. Jána, ktoré akoby vyjadrovali tichý smútok. Celok dotvárajú 4 metre vysoké kríže tvaru T s realisticky zobrazenými lotrami.
 V roku 1655 bol nosný trám Kalvárie (dĺžka 9,7 m) obložený doskami s latinskými nápismi, ktoré dopĺňajú scénu Ukrižovania.

"IOH: 3,14: SICUT MOSES EXALTAVIT SERPENTEM IN DESERTO, ITA EXALTARI OPORTUIT FILIUM HOMINIS UT OMHIS QUI CREDIT IN EUM, NON PEREAT, SED HABEAT VITAM AETERNAM"
(Ján, 3,14-15: Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto uverí v neho, nezahynul, ale mal život večný.)
"GREGORIUS LIB. 7 EPIST. 13: SCIO QUOD IMAGINEM CRUCIFIXI NON IDEO PETIS, UT QUASI DEUM COLAS, SED OB RECORDATIONEM EIUS UT IN ILLIUS AMORE RECALESCAS CUIUS TU IMAGINEM VIDERE DESIDERAS ANNO 1655"
(Gregor, kniha 7, list 13: Viem, že k Ukrižovanému sa utiekaš nielen pre úctu k Bohu, ale i pre spomienku na Neho. Aby si sa v jeho láske oduševňoval, túžiš vidieť Jeho obraz.)


Neprehliadnite:

Radničné námestie, bazilika sv. Egídia | Renesančná bašta | Reklama Stabo | Radnica | Radničné námestie | Radničné námestie | Renesančná bašta | Renesančná bašta | Rieka Topľa Bardejov | rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Renesančná bašta | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rieka Topľa Bardejov | Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny Bardejov | rieka Topľa | rieka Topľa | rieka Topľa | rieka Topľa | Reštaurácia-Restaurant | Rakúska Cisárovna SISI | Reštaurácia Salaš Lesná | Rázcestie-Bardejov/Mníchovský potok | Rakúska cisárovna SISSI | Rieka Topľa | Rieka Topľa | Rieka Topľa |
Share |