SATURN

Štvrtok 15.6.2017

Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera).

Saturn je poslednou planétou známou z prehistorického obdobia. Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom a spozoroval jej neobvyklý tvar, no nedokázal rozlíšiť, že ide o prstenec. Domnieval sa, že ide o trojplanétu. K správnemu záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až Christian Huygens (1659).

Saturn z pohľadu sondy Voyager 1

Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.

Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty. Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer.

Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K. Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Zatiaľ existuje niekoľko teórii pre vysvetlenie tohoto javu. Jednou z príčin je aj rádioaktívny rozpad prvkov z čias vzniku Slnečnej sústavy.

koláž snímkov planéty Saturn a niekoľkých jej mesiacov získaných sondami Voyager Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 18 mesiacov. Okrem nich evidujeme tucty ďalších drobných satelitov, ktoré majú zatiaľ provizórne označenia. Je pravdepodobné, že mnohé z nich nie sú skutočné. Môže ísť iba o väčšie telesá v prstencoch, prípadne chyby pri pozorovaní. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan, ktorý má priemer 2 575 km, a má aj vlastnú, veľmi hustú atmosféru.

Ako prvá navštívila planétu sonda Pioneer 11, neskôr slávna dvojica Voyager 1 a 2. V súčasnosti je na ceste k Saturnu veľká sonda Cassini, ktorá dorazí v roku 2004. Na palube nesie aj malé prieskumné puzdro Huygens (vyrobené Európskou vesmírnou agentúrou), ktoré bude skúmať atmosféru a prípadne aj povrch mesiaca Titan.

Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, pretože je takmer tak jasný ako Jupiter. Planéty rozoznáte podľa toho, že "nežmurkajú" ako hviezdy.