V náuke o nepoškvrnenom počatí Panny Márie cirkev učí, že vďaka jej slobodnému "staň sa" sa mohol vteliť Boží syn Ježiš Kristus. To nám hovorí, že Panna Mária bola pri počatí v živote svojej matky sv. Anny uchránená od dedičného hriechu. Boh otec v Panne Márii pripravil pre svojho syna matku, ktorá bola preňho dôstojným príbytkom. Cez archanjela Gabriela ju však požiadal o jej slobodný súhlas s jeho plánom. Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal v cirkvi sláviť v ôsmom storočí na Východe a o 100 rokov neskôr na Západe. V desiatom storočí sa slávil v Normandii, odkiaľ sa preniesol do Anglicka a postupne sa rozširoval, aj keď vyvolával rôzne diskusie a rozporuplné názory.

V 17. storočí Rímska inkvizícia (neskoršie Sväté ofícium, dnes Kongregácia pre náuku viery) zakázala používať výraz nepoškvrnené počatie. Obľuba toho sviatku však rástla a pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzný pre celú cirkev. Až pápež Gregor XVI. (1831-1846) bol priaznivo naklonený vyhláseniu dogmy, ale pre opozíciu katolíckych kruhov z Nemecka, Francúzska a Anglicka nemohol svoj úmysel uskutočniť. Napokon jeho nástupca Pius IX. konečne dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil napriek mnohým námietkam aj zo strany biskupov.