Vo veľkopiatkových obradoch si pripomenieme Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži. Dnes sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Jeho smrť nám pripomína aj dnešná liturgická farba – farba krvi.

Cirkev nás teda v dnešný deň upriamuje iba na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci.

Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňaz pred oltárom ľahne na tvár. Robí to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený. Veriaci vtedy kľačia a v tichu prosia každý za seba, aby im Pán odpustil.

Piatok

všetkým nám je známy ako deň ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Ako to bolo v dávnej minulosti s Veľkým piatkom, ako vznikol? Čo mu predchádzalo? Aké základné korene v histórii má Veľký piatok?
Pokiaľ si pomyslne zájdeme do minulosti, tak nám je treba ísť do čias Mojžiša, teda do starého Izraela, kedy bol tento sviatok prvý krát ustanovený a aj stabilne ustálený priamo od Boha, ako hovoril Mojžišovi. (Pozri 2 Mojžiš 12:11,17 a 13:7,10). A bol to sviatok "Pesach".
Čo znamená slovo "Pesach"?
"Preskočenie Yahwe" (Všemohúceho Boha).
Pesach bol a je znakom toho, že si Izrael ctil Boha zato, že Izraeleitov vyviedol z egyptskej zeme a ku tomu ešte zato, že anjel smrti "preskočil" každý dom, ktorý bol natretý krvou obetného baránka. Odvtedy sa slávi židovský sviatok "bitnej obete" a "nekvasených chlebov". Také sú korene. Odtiaľto sa to všetko odvíja, od pôvodného čisto židovského sviatku. Aby sme lepšie porozumeli vzniknutiu Veľkého piatku, preto sa musíme vrátiť do starého Izraela a pozrieť sa na kresťanstvo, ako vyzeralo v prvých storočiach. Okrem iných dôležitých udalostí sa odohrali aj také veci, ktoré vtedy priveľmi inklinovali k antisemitizmu, teda proti-židovstvo. Tým sa stalo, že v dôsledku týchto vecí sa zaznamenalo aj vylúčenie mnohých židovských sviatkov a festivalov z kalendára. Keďže vlna antisemitizmu - protižidovstva narastala, kresťanskí svetskí vodcovia tých čias sa snažili a pokúšali o spoločenské oddelenie od svojich vlastných koreňov a to sa aj podarilo práve vzniknutím nového sviatku - Veľkej noci, neskôr nazvanej podľa Jarnej bohyne plodnosti Isthar, čím sa slávenie Veľkej noci oddialilo od Pesachu, teda od svojich vlastných koreňov, ktoré im dal Boh skrze Mesiáša. Tak sa pozmenil poriadok udalostí strácajúc nadobro hlboký význam pôvodného sviatku "Pesach". V tomto čase sa uťali sväté korene viery nahradením židovského Pesachu pohanským jarným festivalom ( O bohyni Isthar sa dočítate viac v encyklopédii Brittanica, vol 7, str.859, názov on Easter). To sa dialo v štvrtom storočí, keď už boli kresťania od židovstva dostatočne poodeľovaní, teda od pôvodného učenia) rôznymi rozhodnutiami a samozrejme politickými náukami tých čias. V tom čase kresťania začali meno Yahshua vyslovovať po grécky Ježiš, čím samozrejme zatienili ešte viac jeho židovský pôvod.

Sviatok hovorí o dvoch hlavných udalostiach, ktoré sa vtedy odohrali. Židovský sviatok stále nemá nič spoločné s dnešným Veľkým piatkom, Veľkou nocou. Ako súvisí Veľký piatok s Yashuovým ukrižovaním a židovským sviatkom Pesach, či jarným festivalom Isthar? V Biblii je napísané, že Mesiáš, bol zabitý v čase sviatku Pesach, čo nebola náhoda a ani zhoda náhod, že jeho smrť nastala v času sviatku, kedy bol zabitý obetný baránok židovského sviatku Pesach. (Židom 9:14,22 ; 10:17). Ježiš sa tak stal ozajstným a skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti (v tej istej súvislosti krv baránka natretá na dverách zachránila ľudí pred anjelom smrti, čo bola udalosť od ktorej boh nariadil "bitnú obeť"). A aby bolo možné vzniknutie sviatku Veľkej noci (bol to nejaký kompromis v tom čase ...?), museli ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Baránka božieho dostať do jedného piatku kvôli nedeľnému sviatku Isthar. Takto boli pôvodné dva dni osláv židovských sviatkov odstavené z kalendára. Pokiaľ si vezmeme do rúk diela pisateľov histórie, (Epiphanius, Victorinus, Didascalia, Apostolorum) ktorí v treťom storočí nášho letopočtu písali, tak ich texty potvrdzujú uvedené zmeny. Tak naši kresťanskí predkovia zamaskovali svoj hlboký pôvod v židovstve a vniesli ˇalšie "kompromisy do správy a posolstva prinesených nám našim židovským Vykupiteľom Ježišom Kristom.
Stačí si položiť otázku: "Ako sa podarilo vtesnať sviatky do jedného piatku... "Cesta, ktorú len niekoľkí nájdu." (Mat. 7:13,14).