Druhú májovú nedeľu už tradične celý svet vzdáva hold všetkým matkám. Tento rok si Deň matiek pripomenieme v nedeľu 9. mája. Uctievanie tohto sviatku, ktorý je viazaný na intimitu rodín, má mnoho podôb. Poďakovanie, kytica kvetov či spoločný obed dokážu vyjadriť posolstvo tohto dňa. Na ženu ako darkyňu života mysleli už v antike. V starovekom Grécku oslavovali deň matiek 250 rokov pred narodením Krista. V 17. storočí začali uznávať tento sviatok v Anglicku. V novodobej histórii ľudstva sa Deň matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storočia. Zásluhu na tom má Američanka Anna Marie Jarvisová, ktorá v ženskom spolku v roku 1907 navrhla vzdať hold svojej mame a všetkým matkám sveta. Lobizmus dám spôsobil, že Kongres USA vyhlásil 8. mája 1914 druhú májovú nedeľu za Deň matiek. Prezident Woodrow Wilson podpísal neskôr dokument, v ktorom bol Deň matiek definovaný ako celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete. Oslavy dňa matiek v iný deň sú vo svete skôr výnimkou ako pravidlom. V Latinskej Amerike sa oslavuje o niekoľko dní neskôr, v Argentíne napríklad až v septembri. Na európsku pôdu sa sviatok dostal prostredníctvom Švajčiarok v roku 1917. V Španielsku a v Portugalsku oslavujú Deň matiek v decembri, na Slovensku po roku 1989. Krajiny bývalého socialistického zriadenia oslavovali v minulosti skôr Medzinárodný deň žien pripadajúci na 8. marec.
zdroj: tasr

Ak existuje nejaký skutočne medzinárodný sviatok, je to Deň matiek. V ňom sa odzrkadľuje jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky. I keď tento sviatok u nás dlhú históriu nemá, každý z nás by si mal nájsť chvíľku, aby si na tú svoju matku spomenul. Deti v škôlkach a školách tvoria maličké darčeky pre svoje mamičky, chystajú besiedky, na ktorých recitujú o matkách básničky a pesničky. A my dospelí by sme mohli svoje mamy potešiť aspoň kvetom a teplým slovíčkom ďakujem, tak ako sa spieva v jednej pesničke: Ďakujem ti mama za nežnosť a za lásku, ktorú si mi dala, vďaka aj za život môj.

Ruža
Len ťažko by sme hľadali univerzálnejší kvet ako je ruža. Neexistuje príležitosť, na akú by sa nehodila. Kyticou ruží môžeme tak veľmi ľahko vyjariť, čo k mame cítime, pretože je v nej láska i úcta, vďačnosť i dôvera. Pokiaľ darujeme jeden kvet, ktorý je nápadito dozdobený, rozhodne neurazíme. Pokiaľ darujeme kyticu, môžeme si byť istí, že v každom prípade vzbudí nadšenie. Je to tiež rastlina, ktorú je možné dobre kombinovať i s ostatnými rezanými kvetmi.

Karafiát
Tak ako sa vytratil Medzinárodný deň žien, stratili svoju pozíciu aj karafiáty. Pre mnohých je to kvetina, ktorá symbolizuje obdobie komunizmu. A mnohých ľudí tiež prekvapí, že je to kvet, ktorý je možné aranžovať tak nápadito, že vo výsledku ťažko spoznáte, že sa jedná len o karafiáty.

Ľalia
Symbolom stelesnenia matky – Panny Márie – je ľalia. Znamená nielen nevinnosť, ale aj nezištnú lásku, presne takú, akú sú matky ochotné dávať svojim deťom. Preto sa ľalia báječne hodí ako kvetina, ktorou chceme mamy v tento deň obdarovať. A nielen to, upútajú tiež obrovskýmikvetmi a omamnou vôňou.

Gerbera
Veľký kvet tvaru slnka hýriaci množstvom farieb, zamatové okvetné lístky. Čo si pod touto charakteristikou predstavíte? Samozrejme gerberu. Hodia sa na veľa príležitostí, či už do aranžmánov, svadobných kytíc, ale tiež sa dobre z nich robia aranžmány, ktoré sa zapichujú do aranžovacej hmoty, napríklad do košíčkov.

Prvé správy o predchodkyni Sviatku matiek siahajú do Anglicka v 16. storočí. Vtedy sa tomuto dňu hovorilo Materská nedeľa alebo Nedeľa matiek (Mothering Sunday) a oslavoval sa na počesť všetkých anglických matiek v období nazývanom Lent (t.j. štyridsaťdenné pôstne obdobie od Veľkej noci). V USA prvá navrhla Deň matiek v roku 1872 Julia Ward Howeová a venovala tento deň mieru. Na sklonku 19. storočia sa Anna Reevers Jarvisová z Philadelphie, matka 11 detí začala angažovať za práva matiek. Keď zomrela, pokračovala v jej začatom úsilí jej dcéra, ktorá požiadala pastora metodistickej cirkvi v meste Grafton v Západnej Virgínii, aby vykonal zvláštnu bohoslužbu na počesť pani Jarvisovej a všetkých matiek sveta. V roku 1907 Anna Jarvisová (zomrela v r. 1948 bez peňazí a úplne opustená v starobinci) zahájila kampaň za ustanovenie Dňa matiek ako národný sviatok. Dočkala sa ho v roku 1911. V roku 1914 bol Deň matiek prehlásený oficiálne za národný sviatok – deň verejného vyjadrenia lásky a úcty matkám. Druhú májovú nedeľu matky nepracovali, nevarili, neupratovali. Všetko zariadili deti, ktoré navyše svoje maminky ochotne obsluhovali. Dospelí posielali matkám pozdravy a blahoželania. Občania USA sa ozdobovali kvetom – bielym, ten kto matku už nemal a červenou tí ostatní. Nápad oslavy Dňa matiek do Československa prišiel okolo roku 1918, keď krajinu navštevovalo veľa ľudí z USA, medzi nimi i sociálne pracovníčky. Ideu šírila Čs. ochrana matiek a detí, Červený kríž, Sokol, Orol, katolícke spolky i niektoré ženské komisie pri politických stranách. Najviac sa o oslavu Dňa matiek v bývalom Československu zaslúžila Alica Masaryková. Niet sa čo čudovať, pretože jej otec T. G. Masaryk na svoju matku spomínal takto: Matka na mňa mala väčší vplyv než otec… Matka bola chytrá a múdra… Matka bola zbožná. Rada chodila do kostola, ale nemala na to čas, pretože musela drieť pre rodinu… 50. roky – V komunistickom Československu a ostatných proruských krajinách sú oslavy Dňa matiek nahradené oslavami Medzinárodného dňa žien. Len v niektorých rodinách sa tradícia májovej nedele udržiavala navzdory oficiálnym nariadeniam vládnucej ideológie.

Slobodne sme sa k oslavovaniu 
Dňa matiek vrátili až po roku 1989.