Z čoho sa skladá slnko?
— 11/08/2021 08:28 ESD Európske solárne dni
Keď zohrejete železo, začne svietiť na červeno. To isté by sa stalo s rovnako horúcim kameňom či drevom – nejde o materiál, ale o jeho teplotu. Žiarite dokonca aj vy, akurát v infračervenom svetle, ostatní ľudia vás nevidia, no napríklad komáre áno. Presná povaha svetla, napríklad pomer jednotlivých farebných zložiek, závisí od teploty daného teleso. To isté platí aj pre Slnko. Preto vieme zo slnečného svetla vyčítať teplotu jeho povrchu, má okolo 5 500˚C. Tam to však nekončí.
Podstatou termovízie je (infrečervené) tepelné žiarenie.
Slnečné svetlo sa skladá z rôznych vlnových dĺžok, od nanometrov až po metre. Niektoré však chýbajú, v spektre sú medzery. Čo ich spôsobuje? Niektoré atómy majú „chuť“ na svetlo špeciálnych vlnových dĺžok. Keď svetlo prejde cez takýto plyn, niektoré vlnové dĺžky sa zachytia a v svetle budú chýbať.
Konkrétne zloženie vlnových dĺžok závisí od teploty telesa.
Nie je to však na škodu. Každý atóm má chuť na iné vlnové dĺžky a do svetla vykúše iné diery. Odborne povedané, atómy (a molekuly) sú identifikovateľné pomocou svojich spektrálnych čiar, ktoré v svetle vytvoria. Keď svetlo príde zo Slnko, stačí ho rozložiť na jednotlivé farby, podobne ako to spravil Newton s hranolom, a pozrieť sa, ktoré z nich chýbajú.
Fraunhofer čiary ukazujú chýbajúce vlnové dĺžky v slnečnom svetla. Porovnaním s laboratórnymi testami vieme identifikovať prítomnosť jednotlivých prvkov.
Vďaka tomu vieme, že Slnko sa skladá prevažne z vodíka (74.9%) a hélia (23.8%), v menšom množstve však obsahuje aj kyslík (1%), uhlík (0.3%), železo (0.2%) či neón (0.1%).