~~NOCACHE~~ {{htmlmetatags>metatag-robots=() metatag-keywords=(deklarácia) metatag-description=(deklarácia) metatag-media-og:image=(:spravy:domace:65fff95e-4c2e-499b-bcb0-e340bc62c058.jpeg) metatag-og:description=(deklarácia) metatag-og:any=(anything else 2) }} ====== SR si dnes pripomína 29. výročie od prijatia deklarácie o zvrchovanosti Slovenska ====== --- //17/07/2021 10:57 [[spravy:domace]]// {{:spravy:domace:65fff95e-4c2e-499b-bcb0-e340bc62c058.jpeg?600|}}\\ //Zdroj: TASR// ---- Slovenská národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 v čase, keď bola SR ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Tri dni po jej prijatí rezignoval vtedajší prezident spoločného štátu - Václav Havel. Podľa navrhovateľov k prijatiu deklarácie došlo potom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR. Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR. Po júnových voľbách v roku 1992 (konali sa 5. - 6. júna) sa víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku – Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Zo strán, ktoré sa ocitli v parlamente v novom volebnom období, mala vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná strana (SNS). Víťazné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní. Ihneď po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania slovenskej a českej reprezentácie a premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa však skončili neúspechom. Predsedníctvo SNR sa rozhodlo zvolať tretiu schôdzu SNR na 17. júla a na jej program zaradiť rokovanie o návrhu Deklarácie o zvrchovanosti SR. Dovtedy mali jej návrh prerokovať poslanci v poslaneckých kluboch. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne - teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia, ale tak, že každý poslanec menovite a verejne ohlásil svoje rozhodnutie. Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola schválená 17. júla 1992 na schôdzi, ktorú viedol predseda SNR Ivan Gašparovič. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali. Tri dni po schválení deklarácie, 20. júla 1992, rezignoval československý prezident Václav Havel so slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom." Mečiar a Klaus sa napokon na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na definitívnom rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda. V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov Slovenská národná rada na Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1. januára 1993. Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti. (TASR)\\ Zdroj: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/66893-sr-si-dnes-pripomina-29-vyrocie-od-prijatia-deklaraciu-o-zvrchovanosti-slovenska === Najčítanejšie === {{POPULAR 5 today}} ===Táto stránka bola navštívená:=== Dnes: {{counter|today}} / Včera: {{counter|yesterday}}, Doteraz: {{counter|total}} ¯\_(ツ)_/¯ {{tag> :spravy:domace :domov :dod}}