Vedci dvíhajú varovný prst: Naša planéta v dôsledku spôsobu, akým žijeme, postupne „umiera“
— 29/07/2021 13:24 Správy Enviro
Vedci sledujúci kľúčové premenné zdravia planéty dvíhajú varovný prst. Musíme zmeniť spôsob života, inak to nedopadne pre nás dobre.
Zdroj: Pixabay.com (Free-Photos), Vosveteit
Posledné roky, ale ako aj ten súčasný, nám vo zvýšenej miere ukazujú, že sa s našou planétou niečo deje. Sme svedkami čoraz častejších prírodných katastrof, či výkyvov počasia a to aj v takých oblastiach, kde boli doposiaľ raritou. Vedci už dlhé roky poukazujú na to, že život ako ho dnes poznáme, sa čoskoro zmení a nie k lepšiemu. Dôvodom je spôsob našich životov, akým žijeme a jeho dopady na životné prostredie.
Najnovšie portál phys.org poukazuje na ďalšiu štúdiu, ktorá nám neveští nič dobré, ak budeme pokračovať v súčasnom trende. Tím prominentných vedcov hovorí, že škody, ktoré ľudstvo spôsobuje, môžu byť pre našu planétu devastačné.
Tim Lenton, riaditeľ University of Exeter’s Global Systems Institute a spoluautor štúdie hovorí, že vplyv ľudskej činnosti má natoľko negatívne dopady na klímu, že sa začala „správať šokujúcim a načakávaným spôsobom“.
Musíme reagovať na dôkazy, že sa dostávame do bodu zlomu, a rovnako naliehavo musíme reagovať na dekarbonizáciu globálneho hospodárstva a začatie obnovy namiesto ničenia prírody,“ povedal.
Z 31 kľúčových premenných zdravia planéty, v 18 oblastiach zlyhávame
Vedci, za účelom vyhodnotenia stavu planéty sledujú 31 kľúčových premenných zdravia planéty pričom hovoria, že v 18 oblastiach sme už na historických maximách a bodoch zlomu. Ide o premenné ako napríklad emisie skleníkových plynov, hrúbka ľadovcov, rozsah morské ľadu, odlesňovanie a podobne.
Napríklad napriek poklesu znečistenia ovzdušia spojeného s pandémiou, dosiahli úrovne atmosférického CO2 a metánu v roku 2021 historické maximá. Ďalej, Grónsko, či Antarktída, vykazujú nízke hladiny ľadovej hmoty pričom ľadovce sa topia o 31% rýchlejšie, ako tomu bolo 15 rokov dozadu, hovoria vedci. Rovnako hovoria, že ročná miera strát brazílskej Amazonky dosiahla v roku 2020 svoje 12 ročné maximum. Paradoxom zostáva, že v dôsledku degradácie amazonských lesov a v kombinácií s požiarmi, suchom a ťažbou dreva, časti brazílskej Amazonky dnes pôsobia skôr ako zdroj uhlíka, než aby absorbovali plyn z atmosféry.
Za problémami zmeny klímy stojí nadmerné využívanie planéty ľuďmi
William Ripple z Oregonskej štátnej univerzity hovorí, že dnes berieme zmenu klímy ako hlavný problém, proti ktorému sa snažíme bojovať, pričom neriešime hlavnú príčinu tohto problému, ktorou sme my, ľudia.
Politiky boja proti klimatickej kríze alebo iným príznakom by mali riešiť ich hlavnú príčinu: nadmerné využívanie planéty ľuďmi.“
Vedci preto hovoria, že na to, aby sme dosiahli žiadaný stav, tak sa potrebujeme sústrediť na výzva transformačnej zmeny naprieč šiestimi hlavnými oblasťami. Ide konkrétne o elimináciu fosílnych palív, obmedzovanie znečisťujúcich látok, obnova ekosystémov, prechod na diétu založenú na rastlinách, odklon od neurčitých modelov rastu (pozn. redakcie: v súvislosti so systémami založenými na ekonomickom raste) a stabilizácia ľudskej populácie.