Vláda schválila nový školský zákon. Zmeny sa týkajú základných aj stredných škôl, rovnako aj maturít
— 30/08/2021 12:46 Správy školstvo
Foto: TASR - Jaroslav Novák
Zákon ešte musí podpísať prezidentka Zuzana Čaputová.
Zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie, či zavedenie pojmov, ako národnostná škola a národnostné školské zariadenia, sú cieľom návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorú v stredu schválila vláda.
Novelou zákona sa upravuje aj rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia alebo sa určuje najvyšší počet žiakov v triedach základných škôl.
Zmeny pri maturitnej skúške
foto: TASR (archív) – Pavol Zachar
Ministerstvo školstva chce, aby žiak mohol vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak má vykonať maturitnú skúšku dobrovoľne, musí písomne oznámiť riaditeľovi školy najneskôr do 31. marca.
Novela reflektuje podnety z praxe. Školský klub detí sa bude podľa zákona členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Zmeniť sa má aj prijímacie konanie na stredné školy. Tie budú zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy.
Tiež sa navrhuje doplnenie definícií pojmov, ide napríklad o pojmy, ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie.
Zákon rieši aj poradenstvo či dištančné vzdelávanie Ministerstvo školstva chce, aby sa štátne vzdelávacie programy mohli členiť na vzdelávacie cykly. Zostáva v platnosti, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.
Určiť sa má aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich môže byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy. “Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy,” píše sa v návrhu novely školského zákona.
Zmena sa týka i systému poradenstva a prevencie, ktorý má prejsť transformáciou. Po novom by mala fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach. Prvú budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie.
Podpornú úroveň tretieho budú vykonávať odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. V prípade činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa ju vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
Tri dôležité novely
Tri novely zákonov z oblasti školstva, ktoré v stredu schválila vláda, sú základom pre zmeny vo vzdelávaní a pre zmeny v tom, ako hľadíme na výučbu a na rolu učiteľa v škole. Uviedol to minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
“Zákony prešli za jeden a pol roka dvakrát pripomienkovým konaním a konzultovali sme ich s desiatkami organizácií v školstve. Som rád, že pri značnej časti chystaných zmien sme našli zhodu, čo býva pri veľkých zmenách pomerne náročné,” poznamenal Gröhling. Návrhy noviel zákonov reagujú na plánovanú reformu obsahu vzdelávania, digitalizáciu, reformu poradenského systému či zmeny vo vzdelávaní učiteľov.
Prvýkrát sa definuje pojem inkluzívne vzdelávanie a súčasťou zákonov je aj transformácia poradenského systému. Ten bude prístupnejší k žiakom a rodičom a bude rozčlenený na päť úrovní – od všeobecného poradenstva až po vysoko špecializované poradenstvo. Zákony zohľadňujú tiež zmeny v učive, na ktorých aktuálne pracujú učitelia a odborníci z praxe pod vedením Štátneho pedagogického ústavu. “Na začiatku júla bolo prvé stretnutie viac ako 300 učiteľov a odborníkov, ktorých cieľom je predmety prepojiť a zakomponovať do výučby rozvoj zručností a gramotností ako kritické myslenie, digitálna, finančná či environmentálna gramotnosť,” uviedol rezort školstva.
Od septembra čaká školy digitálny skok Od septembra čaká školy podľa ministerstva školstva „digitálny skok“, teda výrazná investícia do digitálnych technológií na školách. Jej súčasťou je aj vznik pozície digitálneho koordinátora, ktorého úlohou bude vzdelávať učiteľov a žiakov v práci s digitálnymi technológiami potrebnými pre 21. storočie.
Ďalším z reformných cieľov ministerstva je zlepšenie vzdelávania učiteľov. Na to v pláne obnovy a odolnosti rezort vyčlenil 50 miliónov eur. Vzdelávanie učiteľov sa prvýkrát otvára aj pre neštátne subjekty. Tie doteraz robili vzdelávanie učiteľov, ktoré nebolo oficiálne uznávané, hoci medzi učiteľmi bolo hodnotené veľmi pozitívne. Rezort chce tiež podporiť inovácie v školstve a šíriť dobrú prax v školstve prostredníctvom katalógu inovácií. Zákony tiež obsahujú množstvo ďalších zmien, ktoré uľahčia školám fungovanie, ako zníženie byrokracie, ľahší prestup odborníkov do škôl, zavedenie školských klastrov či zavedenie maximálneho počtu žiakov v školskom klube detí na 26.
V rámci odborného vzdelávania sa umožňuje žiakom neskorší vstup do duálneho vzdelávania, odstraňujú sa byrokratické prekážky pre zamestnávateľov a uľahčuje sa vstup do duálneho vzdelávania pre malé podniky cez nadpodnikové vzdelávacie centrum. Všetky opatrenia vláda schválila v troch novelách zákonov, konkrétne školského zákona, zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní