Elektrické zariadenia v horľavých látkach a na nich

Návrh, voľba druhu a vyhotovenie, spôsob uloženia elektrických silových zariadení do horľavých látok a na ne je oblasť z hľadiska bezpečnosti osôb a zariadení veľmi dôležitá. Triedenie látok z hľadiska horľavosti uvádza STN 73 0823. Neznalosť predpisov môže byť príčinou vzniku požiaru od elektrickej inštalácie. Na toto riziko je nutné brať ohľad hlavne pri navrhovaní a pri realizácii montáže na horľavé podklady a do horľavých hmôt. Na istenie obvodov elektrických zariadení v horľavých látkach a na nich používame prednostne ističe.

Rozdelenie materiálov z hľadiska ich horľavosti

Nehorľavé materiály. Poznáme iba jeden stupeň nehorľavých materiálov. Stupeň A – medzi nehorľavé stavebné materiály patria: azbest, cement, hlina, pieskovec, kameň, žula, sklo a pod. Horľavé materiály. Delia sa do štyroch stupňov: • stupeň B (nie ľahko horľavé) – polystyrénbetón, zmes minerálnych a celulózových vláken, dosky zo sklených vláken, Akumin, Lignos, Heraklit, Rajolit, Velox a i., • stupeň C1 (ťažko horľavé) – dubové a bukové drevo, pilinové dosky, dosky Hobrex, Sirkolit, Werzalit a i., • stupeň C2 (stredne horľavé) – drevá ihličnatých stromov, ako sú smrek, jedla, borovica, drevotrieskové dosky, korkové parkety a i., • stupeň C3 (ľahko horľavé) – asfaltové lepenky, dechtové lepenky, topoľové drevo a i.

Zmeny stupňov horľavosti

Stupeň horľavosti stavebnej látky sa určuje podľa STN 73 0823. Ak sú látky stupňa B a C použité na povrchovú úpravu nehorľavej látky v hrúbke menšej ako 1 mm, posudzujú sa ako nehorľavé. Ak sú látky stupňa C1 a C2 pokryté nehorľavým materiálom v hrúbke aspoň 2 mm, posudzujú sa ako nehorľavé.

Požiadavky na elektrickú inštaláciu na horľavom podklade

Elektroinštalačné škatule musia byť pre montáž a údržbu prístupné, aby sa dali ľahko otvoriť a zatvoriť. Musia byť viditeľne označené, aby sa dali rýchlo vyhľadať. Norma STN 33 2000-4-482 predpisuje pre ochranu proti požiaru použiť prúdové chrániče s menovitým vypínacím rozdielovým prúdom 300 mA (v špecifikovaných prípadoch do 30 mA). Pri umiestnení elektrických silových rozvodov a ich príslušenstiev do protipožiarnych konštrukcií nesmie byť znížená alebo porušená požiarna odolnosť týchto konštrukcií.

Podľa STN 33 2312 najväčšia dovolená teplota horľavého materiálu, ktorý má byť v styku s elektrickým zariadením, môže byť maximálne 120 C. Uvedená teplota horľavého materiálu alebo horľavého podkladu nesmie byť prekročená ani pri poruchových stavoch, t.j. pri preťažení, skratoch, uvoľnení vodičov atď.

Prechody elektrických silových vedení cez ostatné stavebné konštrukcie z horľavých látok sa musia zhotoviť rovnako ako pri vedení zapustenom do stavebných konštrukcií z horľavých látok.

Ak je elektrický materiál odolný aspoň proti šíreniu plameňa, možno ho uložiť priamo do B, C1, C2, C3. Elektrické predmety stupňov B, C1, C2, C3 určené na priamu montáž do horľavých látok musia byť označené týmito značkami:

Ukladanie ostatných elektrických predmetov sa musí oddeliť od horľavých látok vzduchovou medzerou alebo nehorľavou tepelnoizolačnou podložkou.

Vzduchová medzera

Používa sa na oddelenie elektrického predmetu od horľavého podkladu. Musí byť dostatočne široká, aby v prípade zvýšenia teploty nebolo nadmerné teplo prenesené na horľavý podklad.

Vzduchová medzera pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch musí byť minimálne 50 mm a pri elektrických prístrojoch, svietidlách a elektroinštalačnom materiáli je predpísaná medzera aspoň 30 mm. Ak sa časť elektrického predmetu zapúšťa do horľavého materiálu, na oddelenie tohto predmetu od horľavého materiálu sa vzduchová medzera nesmie použiť.

Vzduchová medzera sa nesmie používať ani na oddeľovanie elektrických predmetov, ktoré sú v prevádzke vystavované mechanickému namáhaniu, ako napr. zásuvky, spínače. Pri takto namáhaných predmetoch môže pri obsluhe dôjsť k uvoľneniu vodičov ak nedokonalému kontaktu, čo má za následok prehriatie miesta pripojenia vodičov. Ak nie je vzdialenosť tohto miesta od horľavých častí dostatočná, môže dôjsť k preneseniu horenia na horľavý materiál, ktorý je v styku s týmto elektrickým predmetom. V priestore, kde sa zhromažďuje prach musí byť krytie elektrického zariadenia IP5X.

Nehorľavé tepelnoizolačné podložky

Tepelnoizolačná podložka pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch je 10 mm a pri elektrických prístrojoch, svietidlách a elektroinštalačnom materiáli je 5 mm. Pri prechode prístrojovej škatule cez horľavý materiál sa musí opatriť tepelnoizolačnou podložkou hrúbky 5 mm. Vhodným materiálom na výrobu tepelnoizolačných podložiek sú nové cemento-vláknité dosky Cemvin. Doteraz sa používal ako podložka lignát a lisované dosky Cembalit, ktoré však obsahovali veľa azbestu a boli škodlivé pre zdravie, preto sa už nevyrábajú.

Požiadavky na káble a úložný materiál

Na horľavé materiály všetkých stupňov horľavosti a do nich možno uložiť silové vodiče, káble, elektroinštalačné lišty s príslušenstvom, inštalačné rúrky s príslušenstvom, elektro-inštalačné kanály a škatule, ktoré nie sú osadené svorkami, ak sú tieto horľavé materiály odolné aspoň proti šíreniu plameňa. Sú to všetky káble s izoláciou PVC (AYKY, CYKY, NCYY). Nesmú sa používať káble s gumovou izoláciou.

Elektroinštalačné lišty s príslušenstvom

Elektroinštalačné lišty spolu s príslušenstvom musia byť vyrobené z materiálu, ktorý je odolný voči šíreniu plameňa. Odolnosť voči šíreniu plameňa sa zisťuje pomocou Bundsenovho horáka, horením propánu. Elektroinštalačné lišty a ich príslušenstvo sa vyrábajú z tvrdého PVC. Pod pojmom príslušenstvo sa rozumejú spojovacie kryty, odbočovacie kryty, ohybové kryty, koncové a rohové kryty.

Elektroinštalačné rúrky s príslušenstvom

Elektroinštalačné rúrky sa delia podľa odolnosti voči šíreniu plameňa na:

• nehorľavé – spolu s príslušenstvom sa môžu bez ďalších opatrení montovať na všetky horľavé materiály všetkých stupňov horľavosti aj do nich, odolné voči šíreniu plameňa – na odolnosť sú skúšané pomocou Bunsenovho horáka,
• horľavé: sú vyrobené z polypropylénu (PP) alebo z polyetylénu (PE), proti odolnosti voči šíreniu plameňa sa neskúšajú, ukladajú sa do nehorľavých materiálov stupňa A, môžeme ich napr. zaliať do betónu, mali by byť vyrobené z materiálu oranžovej farby a každý zväzok rúrok musí obsahovať visačku s nápisom materiál je horľavý. V súčasnosti je na trhu viac výrobcov líšt a káblových žľabov z PVC, preto je pri ich použití potrebné vyžiadať si certifikát o odolnosti proti šíreniu plameňov.

Otázky a úlohy:

1. Ako sa rozdeľujú materiály podľa stupňa horľavosti?
2. Aké sú požiadavky na vyhotovenie elektrickej inštalácie na horľavom podklade?
3. Vysvetlite spôsob označenia elektrických predmetov určených na priamu montáž do horľavých látok.
4. Aký je spôsob montáže elektroinštalačného spínača na horľavý podklad?
5. Aký je spôsob montáže elektrického svietidla na horľavý podklad?