Spojená škola Juraja Henischa

Táto stránka je iba na čítanie. Môžete si prehliadnuť zdrojový kód, ale nemôžete ho meniť. Opýtajte sa správcu, ak si myslíte, že niečo nie je v poriadku.
====== Elektrické vlastnosti vedení VN a VVN ======
===== Vysoké a veľmi vysoké napätie =====


{{ :studium:odborne_predmety:vyu:obrazok1.jpg?200|AlFe}}
Pre vonkajšie vedenia //vn// a //vvn// sa najčastejšie používajú oceľovo - hliníkové laná.


Označujú sa nasledovne:

prierez hliníkového plášťa v mm<sup>2</sup> <-- 120 AlFe 6 --> pomer prierezu hliníkového plášťa k prierezu oceľovej duše

Normalizované sú laná AlFe 3, AlFe 4, AlFe 6, AlFe 8

- s menovitým prierezom 16, 25, 35, 50, 70, 95, 120, 150, 185, 210, 240, 300, 350, 450, 500, 670 mm<sup>2</sup>. 
                                    

Pri vedení s napätím vyšším ako 220 kV sa používajú zväzkové vodiče, pri ktorých prúd jednej fázy prechádza skupinou niekoľkých lán, ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba.

{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok2.jpg?200|}} {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok3.jpg?200|}} 

===== Elektrické parametre rozvodných sústav sú: =====
  * a.) činný odpor R;
  * b.) indukčnosť L;
  * c.) kapacitu C;
  * d.) zvod;
  * e,) koróna;

===== a.) činný odpor vodiča =====
--- v jednosmernom obvode vypočítame podľa R = ρ . (l / S) (Ω, Ωm, m, m<sup>2</sup>)

Pre vedenia so striedavým napätím je hodnota vyššia, pretože v priereze vodiča sa prejavuje povrchový jav (skinefekt).

Skinefekt sa prejavuje vytláčaním prúdu na povrchu vodiča, takže činný odpor sa javí k-krát väčší ako pri jednosmernom prúde. Závisí od frekvencie prúdu. Čím je frekvencia vyššia, tým je tento jav výraznejší.

Hodnotu činného odporu vyberáme z tabuliek, kde je udaná v Ω.km<sup>-1</sup>.



===== b.) Indukčnosť =====
--- závisí od prierezu vodiča, vzájomnej indukčnosti vodičov a prostredia.

Orientačné hodnoty indukčnej reaktancie X<sub>L</sub>:

  * vzdušné vedenia 0,25 – 0,45 Ω.km<sup>-1</sup>;
  * káblové vedenia 0,1 Ω.km<sup>-1</sup>.

Aby boli konštanty nesúmerných trojfázových vedení vo všetkých vodičoch rovnaké, vystriedajú vodiče v určitých vzdialenostiach svoju polohu. 

Nazývame to krútenie, alebo transponovanie vodičov.

Zákrut môže byť:
  * dvojnásobný
  * trojnásobný

{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok4.jpg?direct&600|}}
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok5.jpg?direct&600|}}
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok6.jpg?direct&600|}}

Transpozícia vedenia sa robí na  zákrutových stožiaroch

{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok7.jpg?direct&600|}}

===== c.) Kapacita =====

Vedenie vytvára kondenzátor s elektródami; vodič---zem, alebo vodič---vodič.
 
Takýmto kondenzátorom preteká jalový kapacitný prúd a pri dlhých vedeniach //vvn// aj nabíjací prúd kapacity vedenia.

Celková kapacita jedného vodiča:

  * vzdušné vedenie 0,01 μF.km<sup>-1</sup>
  * káblové vedenie 0,1 μF.km<sup>-1</sup>.


===== d.) Zvod =====
--- je zapríčinený nedokonalosťou izolácie vedenia proti zemi.

Spôsobuje straty, ktoré závisia od stavu vedenia a počasia.

Bez sršania môžu byť asi 0,1 μS.km<sup>-1</sup>.

===== e.) Sršanie (koróna) =====
--- prejavuje sa ako tlecí výboj, čím v blízkosti vodiča nastáva ionizácia vzduchu.
 
Vodič je obklopený slabo svietiacou vrstvou.

Koróna spôsobuje straty energie a rušenie oznamovacích prostriedkov.

Veľkosť závisí od napätia, polomeru a povrchu vodiča a od počasia.


Vývoj koróny je sprevádzaný svetelnými a zvukovými efektmi v  3 etapách:

  - nepravidelné sršanie a praskanie, vznikajú svetielkujúce škvrny,
  - zhustenie a zosilnenie praskania, svetielkujúce trsy, kríčky,
  - brum a temno modrý svetielkujúci závoj s ionizovaným vzduchom a ultrafialovým žiarením.

TAB.1
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok8.jpg?direct&600|}}

TAB.2
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok9.jpg?direct&600|}}


<dokuteaser>
====Táto stránka bola navštívená:====
Dnes: {{counter|today}} / Včera: {{counter|yesterday}}, Doteraz: {{counter|total}}

¯\_(ツ)_/¯
</dokuteaser>

{{tag> spojena_skola_juraja_henischa:SOS_polytechnicka :VYU}}