====== Elektrické vlastnosti vedení VN a VVN ====== ===== Vysoké a veľmi vysoké napätie ===== {{ :studium:odborne_predmety:vyu:obrazok1.jpg?200|AlFe}} Pre vonkajšie vedenia //vn// a //vvn// sa najčastejšie používajú oceľovo - hliníkové laná. Označujú sa nasledovne: prierez hliníkového plášťa v mm2 <-- 120 AlFe 6 --> pomer prierezu hliníkového plášťa k prierezu oceľovej duše Normalizované sú laná AlFe 3, AlFe 4, AlFe 6, AlFe 8 - s menovitým prierezom 16, 25, 35, 50, 70, 95, 120, 150, 185, 210, 240, 300, 350, 450, 500, 670 mm2. Pri vedení s napätím vyšším ako 220 kV sa používajú zväzkové vodiče, pri ktorých prúd jednej fázy prechádza skupinou niekoľkých lán, ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok2.jpg?200|}} {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok3.jpg?200|}} ===== Elektrické parametre rozvodných sústav sú: ===== * a.) činný odpor R; * b.) indukčnosť L; * c.) kapacitu C; * d.) zvod; * e,) koróna; ===== a.) činný odpor vodiča ===== --- v jednosmernom obvode vypočítame podľa R = ρ . (l / S) (Ω, Ωm, m, m2) Pre vedenia so striedavým napätím je hodnota vyššia, pretože v priereze vodiča sa prejavuje povrchový jav (skinefekt). Skinefekt sa prejavuje vytláčaním prúdu na povrchu vodiča, takže činný odpor sa javí k-krát väčší ako pri jednosmernom prúde. Závisí od frekvencie prúdu. Čím je frekvencia vyššia, tým je tento jav výraznejší. Hodnotu činného odporu vyberáme z tabuliek, kde je udaná v Ω.km-1. ===== b.) Indukčnosť ===== --- závisí od prierezu vodiča, vzájomnej indukčnosti vodičov a prostredia. Orientačné hodnoty indukčnej reaktancie XL: * vzdušné vedenia 0,25 – 0,45 Ω.km-1; * káblové vedenia 0,1 Ω.km-1. Aby boli konštanty nesúmerných trojfázových vedení vo všetkých vodičoch rovnaké, vystriedajú vodiče v určitých vzdialenostiach svoju polohu. Nazývame to krútenie, alebo transponovanie vodičov. Zákrut môže byť: * dvojnásobný * trojnásobný {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok4.jpg?direct&600|}} {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok5.jpg?direct&600|}} {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok6.jpg?direct&600|}} Transpozícia vedenia sa robí na zákrutových stožiaroch {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok7.jpg?direct&600|}} ===== c.) Kapacita ===== Vedenie vytvára kondenzátor s elektródami; vodič---zem, alebo vodič---vodič. Takýmto kondenzátorom preteká jalový kapacitný prúd a pri dlhých vedeniach //vvn// aj nabíjací prúd kapacity vedenia. Celková kapacita jedného vodiča: * vzdušné vedenie 0,01 μF.km-1 * káblové vedenie 0,1 μF.km-1. ===== d.) Zvod ===== --- je zapríčinený nedokonalosťou izolácie vedenia proti zemi. Spôsobuje straty, ktoré závisia od stavu vedenia a počasia. Bez sršania môžu byť asi 0,1 μS.km-1. ===== e.) Sršanie (koróna) ===== --- prejavuje sa ako tlecí výboj, čím v blízkosti vodiča nastáva ionizácia vzduchu. Vodič je obklopený slabo svietiacou vrstvou. Koróna spôsobuje straty energie a rušenie oznamovacích prostriedkov. Veľkosť závisí od napätia, polomeru a povrchu vodiča a od počasia. Vývoj koróny je sprevádzaný svetelnými a zvukovými efektmi v 3 etapách: - nepravidelné sršanie a praskanie, vznikajú svetielkujúce škvrny, - zhustenie a zosilnenie praskania, svetielkujúce trsy, kríčky, - brum a temno modrý svetielkujúci závoj s ionizovaným vzduchom a ultrafialovým žiarením. TAB.1 {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok8.jpg?direct&600|}} TAB.2 {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok9.jpg?direct&600|}} ====Táto stránka bola navštívená:==== Dnes: {{counter|today}} / Včera: {{counter|yesterday}}, Doteraz: {{counter|total}} ¯\_(ツ)_/¯ {{tag> spojena_skola_juraja_henischa:SOS_polytechnicka :VYU}}