====== Elektrické vlastnosti vedení VN a VVN ======
===== Vysoké a veľmi vysoké napätie =====
{{ :studium:odborne_predmety:vyu:obrazok1.jpg?200|AlFe}}
Pre vonkajšie vedenia //vn// a //vvn// sa najčastejšie používajú oceľovo - hliníkové laná.
Označujú sa nasledovne:
prierez hliníkového plášťa v mm2 <-- 120 AlFe 6 --> pomer prierezu hliníkového plášťa k prierezu oceľovej duše
Normalizované sú laná AlFe 3, AlFe 4, AlFe 6, AlFe 8
- s menovitým prierezom 16, 25, 35, 50, 70, 95, 120, 150, 185, 210, 240, 300, 350, 450, 500, 670 mm2.
Pri vedení s napätím vyšším ako 220 kV sa používajú zväzkové vodiče, pri ktorých prúd jednej fázy prechádza skupinou niekoľkých lán, ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba.
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok2.jpg?200|}} {{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok3.jpg?200|}}
===== Elektrické parametre rozvodných sústav sú: =====
* a.) činný odpor R;
* b.) indukčnosť L;
* c.) kapacitu C;
* d.) zvod;
* e,) koróna;
===== a.) činný odpor vodiča =====
--- v jednosmernom obvode vypočítame podľa R = ρ . (l / S) (Ω, Ωm, m, m2)
Pre vedenia so striedavým napätím je hodnota vyššia, pretože v priereze vodiča sa prejavuje povrchový jav (skinefekt).
Skinefekt sa prejavuje vytláčaním prúdu na povrchu vodiča, takže činný odpor sa javí k-krát väčší ako pri jednosmernom prúde. Závisí od frekvencie prúdu. Čím je frekvencia vyššia, tým je tento jav výraznejší.
Hodnotu činného odporu vyberáme z tabuliek, kde je udaná v Ω.km-1.
===== b.) Indukčnosť =====
--- závisí od prierezu vodiča, vzájomnej indukčnosti vodičov a prostredia.
Orientačné hodnoty indukčnej reaktancie XL:
* vzdušné vedenia 0,25 – 0,45 Ω.km-1;
* káblové vedenia 0,1 Ω.km-1.
Aby boli konštanty nesúmerných trojfázových vedení vo všetkých vodičoch rovnaké, vystriedajú vodiče v určitých vzdialenostiach svoju polohu.
Nazývame to krútenie, alebo transponovanie vodičov.
Zákrut môže byť:
* dvojnásobný
* trojnásobný
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok4.jpg?direct&600|}}
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok5.jpg?direct&600|}}
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok6.jpg?direct&600|}}
Transpozícia vedenia sa robí na zákrutových stožiaroch
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok7.jpg?direct&600|}}
===== c.) Kapacita =====
Vedenie vytvára kondenzátor s elektródami; vodič---zem, alebo vodič---vodič.
Takýmto kondenzátorom preteká jalový kapacitný prúd a pri dlhých vedeniach //vvn// aj nabíjací prúd kapacity vedenia.
Celková kapacita jedného vodiča:
* vzdušné vedenie 0,01 μF.km-1
* káblové vedenie 0,1 μF.km-1.
===== d.) Zvod =====
--- je zapríčinený nedokonalosťou izolácie vedenia proti zemi.
Spôsobuje straty, ktoré závisia od stavu vedenia a počasia.
Bez sršania môžu byť asi 0,1 μS.km-1.
===== e.) Sršanie (koróna) =====
--- prejavuje sa ako tlecí výboj, čím v blízkosti vodiča nastáva ionizácia vzduchu.
Vodič je obklopený slabo svietiacou vrstvou.
Koróna spôsobuje straty energie a rušenie oznamovacích prostriedkov.
Veľkosť závisí od napätia, polomeru a povrchu vodiča a od počasia.
Vývoj koróny je sprevádzaný svetelnými a zvukovými efektmi v 3 etapách:
- nepravidelné sršanie a praskanie, vznikajú svetielkujúce škvrny,
- zhustenie a zosilnenie praskania, svetielkujúce trsy, kríčky,
- brum a temno modrý svetielkujúci závoj s ionizovaným vzduchom a ultrafialovým žiarením.
TAB.1
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok8.jpg?direct&600|}}
TAB.2
{{:studium:odborne_predmety:vyu:obrazok9.jpg?direct&600|}}
====Táto stránka bola navštívená:====
Dnes: {{counter|today}} / Včera: {{counter|yesterday}}, Doteraz: {{counter|total}}
¯\_(ツ)_/¯
{{tag> spojena_skola_juraja_henischa:SOS_polytechnicka :VYU}}