Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Významný deň v novodobých dejinách Slovenska
Poslanci národnej rady požadovali samostatnosť Slovenska.
Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Slovenská republika 17. júla slávi na pripomienku prijatia deklarácie ako pamätný deň, na mnohých miestach sa pravidelne zapaľujú „Vatry zvrchovanosti".
Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za až 113 poslancov, najmä poslanci strán Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenské národné strany a väčšina Strany demokratickej ľavice, medzi nimi aj Robert Fico. Proti hlasovalo 24 poslancov a 10 sa ich zdržalo hlasovania.
PRESNÉ ZNENIE DEKLARÁCIE
My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada,
slávnostne vyhlasujeme,
že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.
V tejto historickej chvíli deklarujeme
prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak,
ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody
a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme,
že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob
a formu národného a štátneho života,
pričom budeme rešpektovať práva všetkých,
každého občana, národov, národnostných menšín
a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.
Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
- Bratislava 17. júl 1992