vé
Úloha 5.1
Úloha 5.2
Úloha 5.3
Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do zeme. Najčastejšie sa vyskytujú tzv. čiarové blesky, zriedkavo guľové.
Hrom je charakteristický zvukový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý vzduch, na vysokú teplotu a ten sa prudko rozpína. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína výbuch.
Najškodlivejšie sú účinky tepelné (rýchle oteplenie vodičov) a elektromagnetické (dynamické deformačné sily, prepätia).
Vývoj blesku
Prvá etapa vzniku blesku je prípravná – stupňovitý vedúci výboj − leader. Leader sa pohybuje od búrkového oblaku k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých kvantách, ktoré sú dlhé asi 50 m. Časový rozdiel medzi jednotlivými kvantami je asi 2.10-4 s. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne ionizované stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33 000 °C.
Negatívny náboj leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk − vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až 50 m.
Druhá etapa priebehu blesku sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného elektrostatickou indukciou na zemskom povrchu.
Vývoj blesku, vznik bleskového výboja
Druhy bleskového výboja:
Tvar bleskového výboja:
Blesk má účinky:
Výbojom bleskov sa principiálne nedá zabrániť. Údery bleskov do stavieb alebo v ich blízkosti sú veľmi nebezpečné nielen pre samotné stavby, ale aj pre ľudí, zvieratá, inštalácie a inžinierske siete.
Podľa „STN EN 62305-2 Ochrany pred bleskom“ je prvým krokom pri projektovaní a budovaní ochrany pred bleskom posúdenie rizika pravdepodobných škôd ľudských a na majetku. Na základe analýzy rizika sa určí úroveň ochrany stavby pred bleskom (LPL – lightning protection level) a príslušné parametre systému ochrany pred bleskom (LPS – lightning protection system).
Systém ochrany pred bleskom je zvyčajne zložený z dvoch systémov zariadení a opatrení:
Bleskozvod vynašiel v roku 1749 Benjamin Franklin. Známym sa stal aj vďaka pokusom s elektrinou. Do búrkového mračna vypustil šarkana a objavil, že blesk je istá forma elektriny. Ako prvý opísal kladný a záporný elektrický náboj. Jeho portrét je na 100 dolárovej bankovke.
BLESKOZVOD MÁ TRI HLAVNÉ ČASTI:
Druhy zachytávacích sústav
Sú definované štyri hladiny ochrany pred bleskom LPL I, II, III, IV.
Vonkajší systém ochrany pred bleskom LPS slúži na zachytenie bleskového prúdu smerujúceho do budovy a jeho bezpečné zvedenie do zeme bez škôd a následkov.
Rozhodujúce pri voľbe ochrany pred bleskom sú konštrukcia objektu, charakter a tvar jeho strechy-
Svetlo je časť elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou od 380 nm do 780 nm, ktoré je viditeľné okom. Toto viditeľné spektrum je v časti medzi UV žiarením a infračerveným žiarením. Zloženie svetla a jeho vnímanie okom môže byť rôzne v závislosti na spektrálnom zložení jednotlivých farieb (vlnovej dĺžky a frekvencie) z ktorých sa konkrétne svetlo skladá.
je zložené zo základných farieb (vlnových dĺžok) viditeľného spektra – červená, zelená, modrá.
Ich zmiešaním vníma ľudské oko toto spektrum, ako biele svetlo.
Potlačením niektorých farieb spektra sa mení odtieň bieleho svetla (teplá biela, studená biela), Kombináciou farieb môžeme vytvoriť rôznu farebnú škálu, alebo úplnou absenciou niektorých farieb môže vzniknúť monochromatické svetlo určitej vlnovej dĺžky a farby svetla, či už červená, modrá, zelená, alebo iné.
Prirodzeným zdrojom bieleho svetla je Slnko. Emituje fotóny so všetkými vlnovými dĺžkami v rozsahu viditeľného spektra.
Rozlišujú sa prirodzené zdroje svetla (Slnko, Mesiac, svietiaci hmyz, ryby, rádioaktívne a i. minerály) a umelé zdroje svetla.
Zdroje svetla sa rozdeľujú na primárne a sekundárne alebo na vlastné a nevlastné.
Zdroj: https://www.gjar-po.sk/~matus.miscik6d/bleskozvody.pdf