Elektrické vlastnosti vedení VN a VVN

Vysoké a veľmi vysoké napätie

Pre vonkajšie vedenia vn a vvn sa najčastejšie používajú oceľovo - hliníkové laná.

Označujú sa nasledovne:

prierez hliníkového plášťa v mm² ←- 120 AlFe 6 –> pomer prierezu hliníkového plášťa k prierezu oceľovej duše

Normalizované sú laná AlFe 3, AlFe 4, AlFe 6, AlFe 8

- s menovitým prierezom 16, 25, 35, 50, 70, 95, 120, 150, 185, 210, 240, 300, 350, 450, 500, 670 mm².

Pri vedení s napätím vyšším ako 220 kV sa používajú zväzkové vodiče, pri ktorých prúd jednej fázy prechádza skupinou niekoľkých lán, ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba.

Elektrické parametre rozvodných sústav sú:

• a.) činný odpor R;
• b.) indukčnosť L;
• c.) kapacitu C;
• d.) zvod;
• e,) koróna;

a.) činný odpor vodiča

— v jednosmernom obvode vypočítame podľa R = ρ . (l / S) (Ω, Ωm, m, m²)

Pre vedenia so striedavým napätím je hodnota vyššia, pretože v priereze vodiča sa prejavuje povrchový jav (skinefekt).

Skinefekt sa prejavuje vytláčaním prúdu na povrchu vodiča, takže činný odpor sa javí k-krát väčší ako pri jednosmernom prúde. Závisí od frekvencie prúdu. Čím je frekvencia vyššia, tým je tento jav výraznejší.

Hodnotu činného odporu vyberáme z tabuliek, kde je udaná v Ω.km^-1.

b.) Indukčnosť

— závisí od prierezu vodiča, vzájomnej indukčnosti vodičov a prostredia.

Orientačné hodnoty indukčnej reaktancie X_L:

• vzdušné vedenia 0,25 – 0,45 Ω.km^-1;
• káblové vedenia 0,1 Ω.km^-1.

Aby boli konštanty nesúmerných trojfázových vedení vo všetkých vodičoch rovnaké, vystriedajú vodiče v určitých vzdialenostiach svoju polohu.

Nazývame to krútenie, alebo transponovanie vodičov.

Zákrut môže byť:

• dvojnásobný
• trojnásobný

Transpozícia vedenia sa robí na zákrutových stožiaroch

c.) Kapacita

Vedenie vytvára kondenzátor s elektródami; vodič—zem, alebo vodič—vodič.

Takýmto kondenzátorom preteká jalový kapacitný prúd a pri dlhých vedeniach vvn aj nabíjací prúd kapacity vedenia.

Celková kapacita jedného vodiča:

• vzdušné vedenie 0,01 μF.km^-1
• káblové vedenie 0,1 μF.km^-1.

d.) Zvod

— je zapríčinený nedokonalosťou izolácie vedenia proti zemi.

Spôsobuje straty, ktoré závisia od stavu vedenia a počasia.

Bez sršania môžu byť asi 0,1 μS.km^-1.

e.) Sršanie (koróna)

— prejavuje sa ako tlecí výboj, čím v blízkosti vodiča nastáva ionizácia vzduchu.

Vodič je obklopený slabo svietiacou vrstvou.

Koróna spôsobuje straty energie a rušenie oznamovacích prostriedkov.

Veľkosť závisí od napätia, polomeru a povrchu vodiča a od počasia.

Vývoj koróny je sprevádzaný svetelnými a zvukovými efektmi v 3 etapách:

1. nepravidelné sršanie a praskanie, vznikajú svetielkujúce škvrny,
2. zhustenie a zosilnenie praskania, svetielkujúce trsy, kríčky,
3. brum a temno modrý svetielkujúci závoj s ionizovaným vzduchom a ultrafialovým žiarením.

TAB.1

TAB.2