— odbor akustiky, ktorý sa zaoberá prenosom akustických signálov el. cestou, ich záznamom a reprodukciou.
Základné pojmy akustiky
Akustika sa zaoberá vznikom, šírením a pôsobením zvuku vo frekvenčnom rozsahu, ktorý ľudské ucho vníma počuteľne (16 ÷ 16000 Hz). Zvuk- mechanické vlnenie, ktoré sa môže šíriť len pomocou častíc hmotného prostredia. Podľa toho, či sa jednotlivé častice pohybujú kolmo na smer šírenia vlnenia alebo v smere jeho šírenia rozlišujeme: -priečne vlnenie (len tuhými látkami) -pozdĺžne vlnenie (aj kvaplanými a plynnými látkami)
Rýchlosť šírenia zvuku - ϑ (postup častíc prostredím). Dĺžka zvukovej vlny - λ ( vzdialenosť susedných miest s max. alebo min. zhustenými časticami).
Frekvencia zvuku f (počet zvukových vĺn za jednotku času) λ= ϑ / f [m; m.s-1; Hz]
Pre vzduch s atmosferickým tlakom 1,01325 * 105 Pa, nulovej nadmorskej výške a pri teplote 20°C, rýchlosť šírenia zvuku je v=343 m.s-1 (nazávisí od frekvencie) Hladina akustického signálu:
L= 20 log * p/p0 [dB, Pa, Pa]
p-veľkosť akustického tlaku p0- referenčný akustický tlak (p0= 2*105 Pa)
L= 0 dB - prah citlivosti ucha L= 130÷140 dB- prah bolestivosti