Osvietenstvo a osvietenský absolutizmus
Osvietenstvo – svetonázor 18. storočia , pokrokové hnutie
Osemnáste storočie v rozhodujúcej miere ovplyvnili dve politické udalosti: severoamerické hnutie za nezávislosť a založenie USA a Veľká francúzska revolúcia. Obidve tieto dominanty svetového diania tých čias pramenili z osvietenstva – mohutného a prevratného kultúrneho a duchovného pohybu 18. storočia. Pramenilo z racionalizmu, ktorého zakladateľom bol René Descartes (autor myšlienky: „Myslím, teda som“ - Cogito ergo sum).
V osvietenstve sa kladie dôraz na jednotlivca. Vedúcou myšlienkou je myšlienka náboženskej a národnej znášanlivosti, snaha rozšíriť vzdelanosť medzi široké vrstvy.
Osvietenské myslenie je blízke meštianstvu ale i aristokracii.
Osvietenstvo zvýrazňovalo význam rozumu; vo využití rozumu videlo zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenie morálky i človeka.zz
Rozvoj vedy, poznania, spravodlivosť v spoločnosti, rovnosť ľudí. Osvietenci vysvetľovali svet rozumom a bojovali proti cirkevným dogmám.
Žiadalo zmenu spoločenského zriadenia (nie náboženstvom ale rozumom).
Osvietenstvo ako svetonázor vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku ( Spinoza) a vo Veľkej Británii (Locke, Hume, Newton). Odtiaľ preniklo do Francúzska, kde vyvrcholilo v racionalistickej a materialistickej podobe ( Diderot, Voltaire, Rousseau, Montesqieu ). V Taliansku a Nemecku sa časovo aj obsahovo prejavilo neskôr ( Lessing, Wolf, Kant ) Cieľom osvietenstva bolo vyviesť človeka zo sveta temnôt a povier. Osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva. Na vrchole osvietenstva v polovici 18. storočia sa zdalo, že toto odvážne, oslobodzujúce hnutie zaujalo aj monarchov, tzv. osvietenských panovníkov, a že práve tým možno vysvetliť pokusy o veľké reformy v mnohých štátoch koncom 18. stor. Praktický vplyv osvietenstva však nebol veľký a koncom 18. stor. jeho intelektuálny impulz zanikol. Slovenská klasicistická literatúra - Obdobie rozpadu feudalizmu, vznik manufaktúr - Jozef II. priniesol nové kapitalistické vzťahy - reformami sa snaží upevniť si svoju moc a zmeniť život v Uhorsku. - Reformy: zrušenie nevoľníctva, zaviedol povinnú školskú dochádzku, zrušil žobravé rehole, vydal tolerančný patent ( náb. rovnosť pre evanjelikov), zaviedol nové plodiny ( kukurica a zemiaky), ľudia sa mohli voľne pohybovať po krajine. - Vznikajú nové učené spoločnosti:
1. Slovenské učené tovarišstvo(1792) – sídlo v Trnave, členmi boli katolícki vzdelanci, vydávali knihy ľudovovýchovného charakteru. 2. Učená spoločnosť banského okolia – sídlo v B. Štiavnici.
Slovenské národné obrodenie (1780 – 1848) Nadväzuje na humanizmus - najmä ostrým protifeudálnym zmýšľaním Vek nadvlády osvieteného rozumu, nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti, rieši aktuálne problémy Najdôležitejšou úlohou : integrácia (ucelenie) slovenskej literatúry a kultúry na základe jednoty národnej myšlienky Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka na slobodný život.
1. fáza ( 1780-1820) osvietenské obdobie, reformy Jozefa II., bernolákovčina-1787 ich dielom je vznik a činnosť Slov. učeného tovarišstva 2. fáza (1820-1835) národnozjednocovacie snahy - rozvoj nár. povedomia – založenie SPOLKU MILOVNÍKOV REČI a LITERATÚRY SLOVENSKEJ – spolupráca bernolákovčiny a češtiny, evanjelikov a katolíkov, rozvoj klasicistickej literatúry. 3. fáza (1835-1843) vyriešenie jazykovej otázky - návrat k biblickej češtine, začiatok hnutia štúrovcov a romantickej generácie, 1836 - na Devíne – sľub vernosti národu 4. fáza (1843-1848)
1843- kodifikácia spisovnej slovenčiny ( Štúr, Hurban, Hodža v Hlbokom – na základe stredoslovenského nárečia ), fonetický pravopis ( píš ako počuješ) 1848 – revolúcia, vyvrcholenie politického programu Slovákov
1.fáza- obdobie národného obrdenia 1780-1820 ANTON BERNOLÁK 1762-1813 - štúdium: Trnava, Viedeň , Bratislava - predstavuje katolícke krídlo nár. hnutia - najdôležitejšie obdobie štúdia 1784 vstup do generálneho seminára na BA hrade - 1. jazykovedné dielo – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (pravopisná sústava - foneticko-fonologický princíp: „píš ako počuješ); Grammatica slavica; Slovár Slovenskí–Česko-Latinsko-Nemecko Uherskí…( viacjazyčný slovník)
JURAJ FÁNDLY ( 1750- 1811) - písal populárne diela o hospodárstve - poľnohospodárske vedomosti pre jednoduchý ľud - Piľní domajší a poľní hospodár - Zelinkár (1793); O úhoroch aj včelách rozmlúváňí (1802); Slovenský včelár ( 1802); Ovčár ( rukopis) - Dúverná zmluva medzi mníchom a ďáblom – schvaľuje zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberajú školskou alebo sociálnou činnosťou
Postavy – mních Atanázius – zastáva tradičný život mníchov; diabol Titinillus - obhajuje reformy Nemá dej, dielo je vo forme dialógu medzi Titinillom a učeným mníchom, týkajúci sa cirkevných reforiem Jozefa II. ( zrušenie mníšskych rádov a kláštorov) Charakter dišputy – veľa informácií o stave vtedajšej cirkvi, kritika a zosmiešňovanie mníchov - prostredníctvom humoru, irónie, porovnávanie so zvieratami, 1.odvážne dielo, 1.veľké dielo vydané v bernolákovčine JOZEF IGNÁC BAJZA - kat. kňaz a zakladateľ slov. osvietenskej prózy - nepriateľský postoj voči bernolákovcom - 1.slovenský (osvietenský ) román René mládenca príhody a skúsenosti - napísaný v západosl. Nárečí - téma- cesty a zážitky Reného ( syn bohatého kupca) a učiteľa Van Stiphouta - 2 diely - 1. dobrodružstvá v Taliansku, Egypte, Turecku ( 2 dejové línie: hlavný dej a retrospektívne odhaľovanie vzťahov); poznačený osvietenskými vplyvmi - tzv.román mravov
2.výchovný román s jednoduchšou kompozíciou; odohráva sa vo Viedni a na slovenských dedinách; putujúce postavy odhaľujú chyby všetkých spoločenských vrstiev – otvorená kritika a satira na feudalizmus z pohľadu osvietenstva; osvietenského vzdelanca; chronologické radenie udalostí – zábavná funkcia - sentimentálny, romantický, súvislý dej ( klasický román) fiktívna citová línia, viac dejových línií, exotické prostredie, poučná funkcia - cestopis, kritika, paródia, satira, fejtón, pamflet, didaktický až náučný štýl, kontrast medzi formou a obsahom, kritika zdravotníctva, školstva, vzdelania, šľachty; striedanie lyriky a epiky, básne modernosť románu- priama a nepriama reč, montáž - mozaiková kompozícia, rozlíšenie rozprávača od komentátora
2.fáza nár. obrodenia – 1820-1835 PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK - narodil sa v Kobielarove (Gemer) - študoval teológiu v Jene, venoval sa dejepisu, filozofii, prír. vedám a hvezdárstvu - pôsobil ako profesor, od r. 1833 cenzor a riaditeľ univerzitnej knižnice - lit. činnosť začal poéziou, neskôr ľudová pieseň, zb. básní Tatranská múza s lyrou slovanskou (1814) - 1823 spolu s Kollárom vydal zbierku ľud. piesní Písne světské lidu slovenského v Uhřích - od folklóru prešiel k štúdiu slovan. literatúr a po nemecky napísal Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826) - v Prahe vydal dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis
JÁN KOLLÁR (1793 – 1852) - básnik a tlmočník idey slovanstva - narodil sa v Mošovciach - vedúca osobnosť 2.fázy nár. obrodenia - teoreticky aj básnicky vyslovil myšlienku všeslovanskej vzájomnosti - zaraďujeme ho aj k českej aj k slovenskej lit. - podnety pre vznik idey slovanskej vzájomnosti: Študoval na univerzite v Jene( Nemecko), spoznal pangermanizmus ( rozpínavosť Nemcov) ako hrozbu pre malé slovanské národy. Nabáda Slovanov k úzkej spolupráci, žiada, aby bola spolupráca univerzitných škôl a založenie katedier slovanských jazykov. Uznáva len 4 kmene jedného slovanského národa: československý, ruský, poľský, srbochorvátsky, slovenčinu pokladal len za nárečie češtiny. - 1.bás.zbierka Básne Jána Kollára, forma sonetov - inšpirovaný láskou k Nemke F. Schmidtovej, nazval ju Mínou - ospevuje ju ako symbol krásy, vyslovuje aj vlastenecké myšlienky - lyricko-epická skladba Slávy dcera, napísaná v biblickej češtine - má 645 vlasteneckých, náučných a ľúbostných sonetov - píše vo forme sonetov zvaných znelka - dve 4-veršové a dve 3-veršové strofy, spojené len nejasne naznačenou dejovou líniou - skladba je vlastne umeleckým spracovaním myšlienky slovanskej vzájomnosti, prejavujú sa tu prvky klasicizmu i preromantizmu – autor porušuje pravidlo – vnáša do skladby vlastné pocity. - PODNETY VZNIKU: - nenaplnená láska k Friderike Schmidtovej - stopy slovanskej minulosti na nápisoch na náhrobných kameňoch a rôznych miestach Pobaltia - obavy z veľkej sily a jednoty Nemcov
- skladá sa z Předspěvu a 5 spevov: 1.spev: Sála 2.spev: Labe, Rén, Vltava 3.spev: Dunaj 4.spev: Léthe ( Slovanské nebo) 5.spev: Acheron ( Slovanské peklo)
- pôvodné spevy nesú názov riek, popri ktorých autor cestoval - štvrtý a piaty spev podľa vzoru Božskej komédie od Dante Alighieriho PREDSPEV: - elégia na slovanskú minulosť
- pochmúrne ladený, čo má svoj pôvod v netušenej situácii slovanstva v súčasnom svete, uvádza hlavné motívy spevov: žiaľ nad slovanským utrpením v minulosti, povzbudivý optimizmus do lepšej slovanskej budúcnosti, žiali nad osudom ponemčených Slovanov v Nemecku - predstavuje zem, ktorá bola kedysi kolískou a teraz rakvou národa - prihovára sa súčasníkovi, aby sa zamyslel nad týmito posvätnými miestami, rozvíja myšlienku slobody: „ Sám slobody kdo hoden, slobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok“ - autor verí v krajšiu budúcnosť, kde zvíťazí pravda a humanita : „ Čas vše mění i časy, kvíťeství on vede pravdu“
- predspev je písaný v časomernou prozódiou – trochejským elegickým distichom (dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra
1.SPEV: SÁLA - má názov podľa rieky, ktorá tečie cez Jenu a viaže sa na lásku k Míne - obsahuje zväčša ľúbostné sonety, ospevuje svoju milú, spomína na krásne časy lásky, rozvíja úvahu o láske, lúči sa s milou a sľubuje jej vernosť, prichádza k nemu bôžik Milko s otázkou bohyne Lady: „ Čo miluješ viac? Vlasť či Mínu?“ - dramatické rozhodnutie vkladá do polnočnej atmosféry, kedy si uvedomuje : „ Tam meč, ona tu, tam domovina“ - obrazne vyberá svoje srdce a delí ho : „ Rázem ruky v ňadrá sáhnu, srdce vyrvu, na dvě rozlomím:na řku, jednu vlasti púlku, druhou Míne“ - je humanistom, vlastencom, spája lásku k vlasti s láskou k milej : „ Láska je všech velkých skutkú zárod, a kdo nemiloval, nemúže ani znáti, co jest vlast a národ“ 2.SPEV: LABE, REN ,VLTAVA - náznak rozchodu s milou, prechádza sa s Milkom ponemčenými krajinami, pripomína si ich slávnu minulosť a krivdy na Slovanoch - vracia sa do Čiech, do Poľska, tu sa v ňom rodí nádej na lepšiu budúcnosť, treba sa však o ňu pričiniť mravnými hodnotami, láskou k vlasti, duchovnou a národnou jednotou, vzdelávaním, slovanskou vzájomnosťou : „ Nepripínej svaté jméno vlasti kraju tomu, kterém bydlime, pravou vlast jen v srdci nosíme, túto nelze bíti ani krásti“
3.SPEV : DUNAJ - autor prichádza na Slovensko, nové biedy a utrpenia ho nútia k novým nárekom - vyzýva k jednote, Slovanov nazýva národom „ holubičím“ ( mierumilovným) - vidina slovanstva mu dáva silu predvídať slávnu budúcnosť- čo bude o 100 rokov, že budúcnosť vidí v rozvoji vedy a kultúry, budú mať svoje kroje, zvyky, tance a budú známi medzi všetkými národmi - zjavuje sa mu mŕtva Mína a Kollár túži umrieť, aby sa mohli spojiť vo večnosti - „ Stokrát jsem mluvil, teď už kričím, k vám, ó rozkydaní Slované! Buďme celek a né drobtové, buďme aneb celek aneb ničím“
4.SPEV : LÉTHE ( v gréckej mytológii rieka, v ktorej nachádzali zabudnutie, pretekala podsvetím) - predstavuje slovanské nebo, tu putuje s mŕtvou Mínou, ktorá sa stala nadpozemskou bytosťou, do neba zaraďuje tých, ktorí urobili niečo veľké pre národ – vynikajúcich slov. vlastencov, spisovateľo , buditeľov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj národa
5.SPEV : ACHERON ( v gréckej mytológii rieka Vzdychov) - slovanské peklo - do pekla poslal neprajníkov slovanstva a odrodilcov, na záver dáva Slovanom ponaučenie, aby nešli ľahkou cestou ( maďarizácia, ponemčenie) , ale žiada, aby vytrvali v boji za vlasť „ Peklo zrádcum, nebe Slávum věrním „ - skladba končí odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu odsúdených i oslávených a milovali svoj národ.
Z OSTATNEJ TVORBY: - svoje názory na slovanskú vzájomnosť vyložil v spise O LITERÁRNEJ
VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁREČÍMI SLAVSKÝMI ( 1836) – išlo mu v ňom o vytvorenie užších kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými kmeňmi Slovanov, v tom videl prostriedok prekonať nedostatky kultúrnych stykov - v súlade so súvekými názormi sa venoval zbieraniu ľudových piesní, v ktorých videl doklad estetickej vzácnosti – výsledkom sú NÁRODNIE SPIEVANKY ( 1834-35) , zbierka ukázala veľké bohatstvo jazykovej a estetickej kultúry ľudu.
JÁN HOLLÝ- (1785 – 1849) - dostal prívlastok slovenský Homér - katolícky kňaz - písal v bernolákovčine a pôsobil v Maduniciach, keď mu vyhorela fara (ostal poloslepý) šiel k svojim priateľom na Dobrú Vodu, kde ho navštívili Štúr, Hurban, Hodža, aby sa poradili o uzákonení spisovnej slovenčiny, Ján Hollý im požehnal - zaoberal sa myšlienkami humanity, slobody, vlastenectva, národného uvedomenia, rozvíjal národnú hrdosť, národnooslobodeneckú ideu slovanstva
SVATOPLUK - národný epos ( verná kópia Homérových eposov), písaný v bernolákovčine - pôvodný názov „ Víťazská báseň v 12 spevoch“ - skladá sa teda z 12 spevov, podklad tvoria historické fakty
Klasická kompozícia: propozícia ( naznačenie deja), invokácia ( vzývanie múz- umka), za tým in medias rez ( vstup priamo do deja), 12 spevov – vlastný epos
- Veľkomoravský panovník Rastislav čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a Slovensku - Svatopluk zradí Rastislava, vydá ho nemeckým vojskám, tí ho oslepia, ale vo väzení sa ocitne aj Svatopluk - Víťazstvo Svatopluka v devínskom boji
- zrážka nemeckých a slovanských vojsk
PROPOZÍCIA - naznačenie deja – obsahu diela
„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel vojnu, i jakvíťaz, seba i svoj od jeho vlády oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník a zužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov.“ - epos má črty klasicizmu (forma a žáner) i romantizmu (láska k vlasti, žene), autor prebral niečo aj z antiky (epická šírka, názornosť pri zobrazovaní scén, mohutnosť) INVOKÁCIA – vzývanie Múzy Umky, slovanská múza, ktorú prosí o pomoc IN MEDIAS RES – vhupnutie do deja
Hlavná dejová línia Svätopluk vydal Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepili. Neskôr uväznia aj Svätopluka. V temnici Svätopluk ľutuje, že sa stal kráľom a predstavuje si, ako by slobodne žil, keby bol pastierom oviec. Karolman má sen. Vo sne mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka a vrátiť mu kráľovskú berlu Rastislava. Oslobodí ho za cenu zrady. Musí spolupracovať s Nemcami. Aby bol zväzok pevnejší, sľúbi mu za ženu svoju dcéru Adelaidu.Slováci na čele so Slavomírom sú sklamaí zradou toho, v ktorého najviac dúfali. Svätopluk zotrváva u Karolmana, ten na jeho počesť usporadúva hostinu a rytierske hry, tu Svätopluk hovorí o pôvode Slovanov, ktorí prišli do Európy z ďalekej Indie. Ušli pred povodňou. V novej vlasti sa museli brániť nájazdom bojovných národov, cenili si mier, slobodu, pracovali na svojom, mali v úcte hosťa. Po útočníkoch zostali len mená v histórii, ale Slovania pretrvali. Karoman daroval Svätoplukovi zbroj a najkrajší štít. V novej zbroji sa Svätopluk pripojí k Nemcom a tiahnu na Dunaj. Černobog rozvodní Moravu. Svätoplk s polovicou vojska útočí na Devín, predstupuje pred Slavomíra a informuje ho o zámeroch Karolmana navrátiť mu kráľovskú berlu a dať mu za ženu Adelaidu. Slováci mu ponúkajú kráľovskú berlu, ale musí sa v boji proti Nemcom mosvedčiť. Svätopluk sa rozhodne ostať pri svojich rodných. Nastáva posledná bitka s Britvaldom. Svätý Cyril prosí Pána Boha o pomoc. Jeho prosby sú vyslyšané. Vosobnom súboji porazí Svätopluk Britvalda a plní božiu vôľu „založí veľké kráľovstvo Slovákov“.
- je to klasické dielo podľa vzoru antických diel
· hlavná dejová línia doplnená vedľajšími – epická šírka eposu · opisy spomaľujú dej, autor dej nekomentuje, do deja zasahujú bohovia, pohanský boh Černobog, kresťanskí bohovia
- písaný v hexametre
Z OSTATNEJ TVORBY: - veľké epické skladby s veľkomoravskými námetmi : Cyrilo-metodiáda a Sláv Selanky – 21 idylických básní, ktorými ospieval prírodu v najkrajších obdobiach jari a leta a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Niekedy ho stavia do protikladu s mestským človekom. Napísané na motívy Vergíliových diel Bucolica, Georgica Žalospevy – ich predmetom je národný život v minulosti a súčasnosti.
Hollý preložil Vergiliove diela