Rok 2020 bol v Európe najteplejší v histórii. Zima 2019/2020 bola extrémne teplá
Vo štvrtok 22. apríla sme oslavovali Deň Zeme. Práve v tento deň vydali vedci Správu o stave klímy v Európe. Ako iste už tušíme, správy obsiahnuté v tomto dokumente boli prevažne negatívne a len dokazujú, ako výrazne pociťujeme klimatické zmeny.
Deň Zeme 2021. Búrky, krúpy, tromba aj tornádo
NASA oslavuje Deň Zeme tým, že ukazuje, ako sa máme #ConnectedByEarth
Správu o stave klímy v Európe každoročne zverejňuje služba Copernicus. Nachádzajú sa v nej zohdnotenia klímy v oblasti Európy za celý uplynulý rok, pričom hodnotené sú viaceré faktory ako teplota, zrážky, suchá, požiare či prietoky riek.
Rok 2020 bol v Európe najteplejším rokom v histórii
Od roku 1950 pozorujeme v teplotách v Európe dlhodobý rastúci trend, či už z hľadiska ročného chodu teploty, alebo aj z hľadiska teploty ročných období.
Teploty ale nenarastajú konštantne, pozorovali sme aj teplé, ale aj chladnejšie roky. Najvýraznejší trend v náraste teploty pozorujeme od roku 1980.
Rok 2020 bol v Európe o 1,6 °C teplejší ako priemer rokov 1981 až 2010, čím sa stal najteplejším v histórii pozorovaní, minimálne od roku 1950.
Je to asi o 0,4 °C viac, ako majú najbližšie 4 najteplejšie roky v histórii, z ktorých sa všetky vyskytli v posledných desiatich rokoch.
Zima 2019/2020 bola extrémne teplá
Okrem najteplejšieho roka v histórii sme v roku 2020 zaznamenali aj najteplejšiu zimu a jeseň v histórii. Jar a leto boli takisto teplé, no na rekord nestačili.
Zima bola teplejšia ako normál v celej Európe, pričom najväčšie odchýlky boli pozorované v jej severovýchodnej časti, kde odchýlka činila asi 6 °C. Vo zvyšku Európy bola zima teplejšia ako zvyčajne v priemere asi o 4 °C.
Výrazné rozdiely boli pozorované aj v ľadových dňoch, teda v dňoch, kedy maximálna denná teplota nepresiahla 0 °C. Na našom území sme pozorovali asi o 10 až 30 takýchto dní menej. Najviac ich ubudlo v severnej polovici Slovenska.
Aj na vyššie uvedených obrázkoch môžeme pozorovať výraznú teplotnú anomáliu na severovýchode Európy. V tejto oblasti bola zima extrémne teplá a takáto teplá zima sa tam nikdy nevyskytla.
Ďalším dôležitým faktom je, že počas zimy 2019/2020 sa až takmer 45% oblasti Európy nedočkalo jediného ľadového dňa. Doterajší rekord držal rok 1974, kedy bolo bez ľadového dňa asi 37% Európy.
Extrémne zmeny v počasí
Vo februári 2020 sme pozorovali vo veľkej časti Európy výrazne nadnormálové zrážky z trvalých dažďov. Tieto výdatné zrážky postihli najmä západnú a strednú Európu.
Následne ale prišiel marec, kedy boli zrážky normálové a na mnohých miestach už aj výrazne podnormálové. Apríl sucho nezažehnal a pozorovali sme extrémne sucho.
V častiach severozápadnej Európy bola jar 2020 jednou z najsuchších za posledných 40 rokov aj z hľadiska zrážok, aj z hľadiska vlhkosti pôdy.
Zaujímavosťou je aj Pyrenejský polostrov či ďalšie oblasti Stredozemného mora, kde pozorovali presne opačný efekt. Po mimoriadne suchej zime nastala mimoriadne zrážkovo bohatá jar.
Služba monitorovania zmeny klímy
Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) podporuje spoločnosť tým, že poskytuje spoľahlivé informácie o minulej, súčasnej a budúcej klíme v Európe a vo zvyšku sveta.