Silový rozvod v budovách

Rieši vyhotovenie silovej časti elektrickej inštalácie v budovách na bývanie a v budovách občianskej výstavby.

---

Budovy na bývanie sú obytné domy a rodinné domy.

Budovy občianskej výstavby sú budovy pre zdravotníctvo, komunálne služby a osobnú hygienu, výchovu, vedu. kultúru, telovýchovu, administratívne budovy, budovy na spoločné ubytovanie a rekreáciu.

Hlavné domové vedenie

Hlavné domové vedenie (HDV) musí byť umiestnené a vyhotovené tak, aby bol sťažený nedovolený odber. Nie byť vyhotovené tak, aby jeho výmena bola možná bez stavebných zásahov (napr. v rúrkach, kanáloch, lištách. dutinách konštrukcií).

Každé HDV sa istí v prípojkovej skrini, prípadne v hlavnom rozvádzači, príslušne dimenzovaným istiacim prvkom. Ak je v objekte viac HDV, možno ako prípojkovú skriňu použiť rozpojovaciu istiacu skriňu.

Zmena prierezu vodičov HDV je možná iba v mieste:

kde je odbočka k väčším spotrebičom (napr. dielňa, kotolňa, strojovňa a pod.), kde z kmeňového hlavného domového vedenia odbočujú jednotlivé vetvy hlavného domového vedenia, kde časť hlavného domového vedenia od prípojkovej skrine k prvému odbočeniu elektromera je vyhotovená z vodičov inej konštrukcie ako hlavné stúpacie vedenie (napr. z jednožilových izolovaných vodičov v rúrkach alebo z holých vodičov uložených v schválených prefabrikovaných súpravách).

V týchto prípadoch sa smie vyhotoviť časť hlavného domového vedenia od prípojkovej skrine až k odbočeniu k spotrebičom s väčším príkonom alebo kmeňovej časti hlavného domového vedenia vodiča s väčším prierezom a pokračovať od miesta odbočenia v odbočovacích skriniach hlavným stúpacím vedením alebo vetvou hlavného domového vedenia vodičmi s menším prierezom. Hlavné stúpacie vedenie alebo jednotlivá vetva sa istí v mieste zmeny prierezu hlavného domového vedenia. Toto istenie sa nemusí robiť, ak je slabší prierez hlavného domového vedenia už istený zodpovedajúcou poistkou v prípojkovej skrini (napr. ak je časť hlavného domového vedenia zosilnená z dôvodu úbytku napätia).

Meniť prierez HDV v iných prípadoch nie je dovolené.

Výťahy sa pripájajú k HDV čo najbližšie k prípojkovej skrini, napr. v rozvodnici spoločnej spotreby v prvom nadzemnom alebo prvom podzemnom podlaží alebo v hlavnom rozvádzači. Prívod na napájanie výťahu môže byť do strojovne výťahu vedený výťahovou šachtou. Požiarne a evakuačné výťahy sa pripájajú z prípojkovej skrine alebo z hlavného rozvádzača. Elektrické zariadenia týchto výťahov vrátane prívodov do strojovne výťahov a pod. musia byť umiestnené vnútri výťahovej šachty, poprípade v priestore oddelenom od ostatných elektrických rozvodov požiarne deliacimi stavebnými konštrukciami najmenej rovnakej požiarnej odolnosti, akú majú konštrukcie výťahovej šachty.

Pripojenie bytovej rozvodnice k hlavnému domovému vedeniu sa delí na:

• odbočky k elektromerom,
• rozvody za elektromerom.

Pre každý objekt, budovu, nehnuteľnosť so samostatným číselným označením sa zriaďuje jedna samostatná prípojka. Prípojka sa zriaďuje zvyčajne s plným počtom vodičov verejného rozvodu elektrickej energie. Dimenzuje sa vzhľadom na prípadné zvýšenie odberu elektrickej energie. Prierez vodičov elektrickej prípojky nemá byť menší ako prierez vodičov hlavného domového vedenia.

Odbočky k elektromerom

Odbočky z hlavného domového vedenia k elektromerom sú trojfázové alebo jednofázové a končia v skrinke elektromeru. Ich prierez určí súčasný príkon, ale ako minimálnu hranicu ustanovila norma pre byt stupňa elektrizácie A vodič Al 10 mm² alebo Cu 6 mm², pre byt stupňa elektrizácie B vodič Al 16 mm² alebo Cu 10 mm². Odbočka môže byť dlhá najviac 15 m a tvoria ju vodiče AY, CY alebo káble uložené v rúrkach a pod omietkou, resp. v kanálikoch múru.

Odbočka sa istí pri odbočení z hlavného domového vedenia (zmena prierezu) len vtedy, ak je jej dĺžka väčšia ako 3 m. Kratšia odbočka má istič umiestnený tesne pred elektromerom. Menovitý prúd ističa je pre byt stupňa elektrizácie A predpísaný 16 A, pre byt stupňa elektrizácie B 25 A.

Aj pre tieto časti elektroinštalácie platí požiadavka zmarenia nedovoleného odberu sťažením prístupu inštaláciou pod omietkou, uložením do neprístupného kanála a pod.

Odbočky nevypínateľných obvodov

Niektoré objekty, najmä výrobného, priemyselného alebo poľnohospodárskeho charakteru, vyžadujú, aby aj po vypnutí celej elektroinštalácie niektoré obvody zostali v prevádzke. Ide o zariadenia, od ktorých závisí bezpečnosť osôb (výťahy, evakuačné zariadenia, ventilátory, osvetlenie únikových ciest a pod.) alebo o zabránenie veľkým škodám (umelé liahne a pod.).

Takéto odbočky z hlavného domového či objektového vedenia musia byť čo najbližšie k prípojkovej skrini prípadne smerujú do skrine spoločnej spotreby (osvetlenie schodíšť, pivníc, výťahu) umiestnenej v prvom podzemnom alebo nadzemnom podlaží objektu. Pre montáž platí spomínaná podmienka neprístupnosti a zmarenia nedovoleného odberu.

Istenie pred elektromerom

Pre istenie odbočky k bytovému elektromeru sa v súčasnosti používajú ističe s charakteristikou B.

Úlohou ističa je:

• istiť odbočky k elektromeru,
• obmedziť odoberaný maximálny súčasný príkon,
• zosúladenie s vyhláškou pre odvodenie poplatku za pripojenie odberného miesta k dodávateľskej sieti,
• byť určujúcim prvkom na stanovenie stálej platby za dodávku elektrickej energie, ktorá vychádza z veľkosti rezervovaného príkonu.

Pre rodinné domy sa odporúča trojfázová prípojka s ističom minimálne 25 A. Pre byty so stupňom elektrizácie B platí rovnaká zásada. Stupňu istenia musia zodpovedať aj prierezy vodičov inštalácie.

Umiestnenie elektromerov

V budovách sa majú elektromerové rozvádzače (rozvodnice) a jadrá umiestniť na chodbe alebo schodišti, nikdy nie na ramene schodišťa. Elektromery môžu byť tiež v podzemnom podlaží v základnom prostredí. Pri týchto objektoch občianskej vybavenosti, v ktorých je viac odberateľov (napr. obchodné strediská, domy služieb, hospodárske pavilóny a pod.), možno elektromery sústrediť do jedného miesta vyhradeného na tento účel (napr. energetické centrum, rozvodňa a pod.) a prístupného z verejného priestoru.

V chatových a záhradkárskych osadách, v radových garážach a pod. môžu byť elektromery pre niekoľko objektov (odberateľov) sústredené v jednom elektromerovom rozvádzači.

Elektromery sa nesmú montovať do spoločných skríň alebo výklenkov s plynomermi a majú byť v iných miestnostiach ako plynomer alebo plynové vedenie. Tam, kde to nie je možné, môžu byť v spoločnej miestnosti, ale táto miestnosť musí byť dobre vetraná. Dobre vetrané miestnosti sú obyčajne všetky miestnosti, ktoré majú dvere s pevným vetracím zariadením.

Ak je v starých zariadeniach elektromer a plynomer v jednej uzavretej skrinke alebo v jednom výklenku, alebo ak prechádza skrinkou pre elektromery plynové vedenie, musí sa dostatočne odvetrať. Na dne skrinky alebo výklenku a v ich najvyššej časti sa musia urobiť ventilačné otvory široké aspoň dve tretiny výklenku alebo skrine a vysoké 1/3 šírky. Elektromer a plynomer musí byť vzdialený od vetracích otvorov aspoň 10 cm.

V elektromerových rozvádzačoch musia byť upravené na plombovanie tieto prístroje (ak nie sú pod zaplombovateľným krytom):

• ističe pred elektromerom,
• svorkovnica elektromera, sadzbového spínača alebo prijímača HDO,
• svorkovnica PEN, PE (predchádzajúci názov bol nulovací mostík) alebo rozbočovací mostík pre vodiče PEN, PE,
• ovládacie relé pri skupinovom ovládaní akumulačných spotrebičov,
• kryt oddeľujúci živé nemerané časti rozvodu od priestoru pre elektromery.

Rozvod za elektromerom

Vedenie za elektromerom je vlastne pokračovaním odbočky k elektromeru a má rovnakú dimenziu. Rozdiel je v požiadavkách na montáž, lebo ide o časť inštalácie, ktorej odber energie je už meraný – vodiče možno uložiť priamo pod omietku. Toto vedenie sa končí v rozvádzači za elektromerom, prípadne v bytovej rozvodnej skrinke (rozvodnici) alebo na rozvodnej doske vybavenej istiacimi prvkami pre jednotlivé obvody napájaného objektu. Toto miesto inštalácie je posledným miestom, v ktorom možno prípadnú sieť TN-C upraviť na TN-C-S rozdelením vodiča PEN na vodiče PE a N.

Rozvody v bytoch

Minimálny počet obvodov podľa ich druhu je uvedený v tab. 19.2. Určuje minimálny stupeň elektrizácie bytu vzhľadom na jej predpokladané rozšírenie v budúcnosti.

Platia podmienky:

• na svetelné obvody možno v každej miestnosti pripájať aj jednu zásuvku,
• zásuvkový obvod slúži na pripájanie prenosných spotrebičov, ale možno v ňom inštalovať aj pevne upevnený spotrebič do 2000 W,
• na obvod pre bytové jadro (ak je v inštalácii použité) sa pripájajú pevne upevnené spotrebiče (jadrá a kuchyne, osvetlenie a zásuvky),
• pre veľké spotrebiče (sporák, pračka, umývačka, ohrievač vody, sušička, mangel ) určujú predpisy samostatné obvody.

Tab. 19.2. Minimálny počet obvodov v bytoch podľa kategórie

Počet obvodov požadovaných pre jednotlivé miestnosti a priestory vyjadruje nároky na stupeň elektrizácie aj výhľady do budúcnosti. Odporúčaný počet svetelných, zásuvkových vývodov v jednotlivých miestnostiach (S - svetelný vývod, Z - zásuvkový vývod) je uvedený v tab. 13.3.

Tab. 19.3. Zásuvkové a svetelné obvody

Samostatné obvody pre spotrebiče 2 kW a viac sa realizujú pre elektrický sporák (trojfázový obvod), umývačku riadu, ohrievače vody, práčku, sušičku, mangel a pod..

Dimenzovanie obvodov sa určí výpočtom. Norma udáva pre bežné bytové inštalácie prierezy vodičov uvedené v tab. 19.4. Nie je potrebné vykonať ďalšie kontroly na účinky skratových prúdov, oteplenia, úbytkov napätia a pod. Najmenší dovolený prierez vodičov vzhľadom na mechanickú bezpečnosť je pre Al vodiče 2,5 mm², pre Cu vodiče 1,5 mm2. Obvody musia vyhovovať požiadavke na úbytok napätia a na dovolené oteplenie. Tab. 19.2. platí pre doteraz u nás používanú sieť 3 PEN - 50 Hz 400 V/TN-C, v ktorej vodiče PEN môžu mať prierez aj pod 10 mm².

Ukladanie vedení možno uskutočniť viacerými spôsobmi:

• v rúrkach,
• pod alebo na omietku,
• mostíkovými izolovanými vodičmi pod omietkou,
• káblami uloženými v stene alebo na nej,
• káblami v podlahe alebo na strope na horľavých podkladoch a v nich.

Spôsob ukladania vodičov má rozhodujúci vplyv na ich dimenzovanie. Rozvody v obytných miestnostiach sa ukladajú pod omietku, len pri nebytových inštaláciách sa ukladajú viditeľne na povrchu.

Tab. 19.4. Prierezy vodičov a ich istenie v bytoch pre sieť TN - S

Zásuvkové rozvody:

počet zásuvkových vývodov sú uvedené v tab. 19.3., dvojitá zásuvka sa považuje za jeden zásuvkový vývod, zásuvky v kuchyni je nutné osadiť tak, aby mohla byť pripojená chladnička a na pracovnej ploche kuchynskej linky mohli byť pripojené elektrické spotrebiče používané v domácnosti, ak je v kuchyni elektrický sporák (istenie obvodu sporáka istič 16 A, 400 V), možno zásuvku pri sporáku pripojiť na sporákový obvod, zo svetelného obvodu môže byť v každej miestnosti vyvedená jedna zásuvka (pri dverách vedľa alebo pod spínačom osvetlenia), jednofázové zásuvky v sieti TN-C sa pripájajú tak, aby ochranný kolík bol hore a vodič (PEN) bol najskôr pripojený na kolík a potom na pravú dutinku, krajný vodič sa pripojí na Iavú dutinku pri pohľade spredu, jednofázové zásuvky v sieti TN-S sa pripájajú tak, aby ochranný kolík bol hore a mal pripojený ochranný vodič (PE); krajný vodič sa pripojí na ľavú dutinku a neutrálny vodič na pravú dutinku pri čelnom pohľade, zásuvky musia byť navrhované podľa napätia a prúdovej sústavy; pri použití dvoch napäťových sústav musia byť zásuvky nezámenné; každá napäťová sústava musí mať rovnaký typ zásuviek v celom zariadení, dvojzásuvka sa pripája na jeden obvod a nesmie sa pripájať do dvoch rôznych obvodov a ani sa nesmie prerušiť prepojenie obidvoch zásuviek, v spálni pri posteli a v iných miestnostiach, kde sa predpokladá súčasné použitie väčšieho počtu menších spotrebičov, sa odporúča inštalovať dvoj- resp. trojzásuvky, je vhodné umiestniť zásuvku vo WC, v ktorom by v zime mohla zamrznúť voda, na pripojenie ohrievača, zásuvky na napojenie počítačov sa pripoja na rozvodnú sústavu TN-S, farebné značenie vodičov 3C. Pre zásuvky, na ktoré sa pripájajú počítače, sa zriaďujú obyčajne samostatné istené obvody. Treba si uvedomiť, že tieto zariadenia nie sú odolné proti prepätiu v sieti a proti atmosférickému prepätiu. Zariadenia treba chrániť prepäťovou ochranou. Za dostatočnú ochranu proti prepätiu sa považuje trojstupňová ochrana zvodičmi prepätia, zásuvky v nebytových priestoroch sa umiestňujú podľa prevádzkových podmienok, zásuvky v školách sa zriaďujú v každej učebni a telocvični. V dennej miestnosti materských škôl sa zriaďujú 2 zásuvky. Tieto zásuvky musia byť odpínateľné, napr. ističom v rozvádzači. V materských školách a jasliach sa okrem toho požaduje ochrana pred svojvoľným dotykom, napr. použitím bezpečnostnej zátky vyberateľnej zo zásuvky špeciálnym nástrojom.

Osvetlenie obytných miestností

V budovách na bývanie a v obytných miestnostiach sa zvyčajne nepredpisujú svietidlá a ráta sa s tým, že svietidlá budú namontované užívateľom bytu. Spravidla sa urobí uprostred miestnosti svetelný vývod ovládaný spínačom od vchodu do miestnosti. Tam, kde konštrukcia stavby neumožňuje vyhotovenie stropného vývodu (kde by stropné vedenie muselo byť vedené na povrchu) alebo v malých miestnostiach nevyžadujúcich všeobecné osvetlenie svietidlami upevnenými na strope, je nutné navrhnúť rozvod tak, aby bolo možné spínačom od dverí ovládať orientačné osvetlenie (napr. svietidlá umiestnené nad spínačom pri vchodových dverách). Zásuvky na osvetlenie ovládané spínačom pri vchode do miestnosti musia byť odlíšené od ostatných zásuviek (napr. označením alebo tým, že sú odlišného typu).

Rozvody na osvetlenie

V miestnostiach, kde sa zhromažďuje väčší počet osôb (napr. v obchodných miestnostiach, učebniach, herniach a pod.), sa zriaďujú aspoň dva svetelné obvody.

Ovládanie jednotlivých samostatne spínacích skupín svietidiel sa riadi prevádzkovými požiadavkami. Tam, kde sa umelé osvetlenie používa aj na prisvetľovanie častí miestností vzdialenejších od okna, napr. v učebniach a pod., je vhodné prispôsobiť ovládanie osvetlenia týmto požiadavkám. Vo väčších miestnostiach, kde je predpoklad, že celý priestor nebude vždy využitý, je vhodné usporiadať jednotlivé samostatne ovládateľné skupiny svietidiel tak, aby bolo možné osvetliť časti miestnosti.