Spojená škola Juraja Henischa

Gymnázium, SOŠ polytechnická, Slovenská 5, Bardejov

Nástroje používateľa

Nástoje správy stránok


  • Dansk (Danish)
  • Deutsch (German)
  • ελληνικά (Greek)
  • English
  • Español (Spanish, Mexico)
  • Finland
  • Français (French)
  • Gaeilge (Irish)
  • Maďarsko (Hungaria)
  • Italiano
  • Lithuania
  • Latvija
  • Nederlands
  • Norsk or Bokmål (Norwegian
  • Poliski (Polish)
  • Português (Portuguese, Portugal)
  • Română (Romanian)
  • Svenska (Swedish)
  • Tϋrkçe (Turkish)
  • Ukraina (UK)
  • 中文 (Chinese)
studium:odborne_predmety:ree:ucinky_stredaveho_prudu

Účinky striedavého prúdu

Vznik fibrilácie

Pri striedavom prúde má najväčší význam veľkosť prúdu na činnosť srdca. Človeka je možné zachrániť len vtedy, pokiaľ nedôjde k trvalému zastaveniu činnosti srdca.

V každom pracovnom cykle srdca (tepe), ktorý trvá cca 0,8 s sa nachádza tzv. zraniteľná fáza (T- vlna), trvajúca cca 0,2 s.

V tejto fáze je srdce náchylné na vznik fibrilácie, t.j. prerušenie pravidelného rytmu srdcových komôr (podstatné zníženie výkonnosti srdca).

Ak nedôjde vonkajším zásahom k prerušeniu prúdu a následnej defibrilácii srdca (lekársky zákrok pomocou vn defibrilátora - el. výbojom), zastaví sa krvný obeh (zastavením srdcovej činnosti) a o niekoľko minút dochádza k nezvratným zmenám v ľudskom organizme, hlavne v mozgovom nervovom centre.

Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdca závisí od:

  1. veľkosti prúdu (nad cca 25-30 mA),
  2. od okamihu, v ktorom začne prúd pretekať telom (v čase T- vlny).

Elektrokardiogram (EKG) srdcovej činnosti 5 (priebeh el. poľa srdca - potenciál cca 1 mV)
Elektrokardiogram (EKG) srdcovej činnosti 5 (priebeh el. poľa srdca - potenciál cca 1 mV)

Vplyv veľkosti a času pôsobenia el. prúdu na ľudský organizmus

Vplyv el. prúdu je možné rozdeliť do zón: 1, 2, 3, 4-1, 4-2, 4-3, ohraničených krivkami: a, b, c1, c2, c3.

Medzné krivky pôsobenia striedavého prúdu s f = 50 Hz na človeka (Kouwenhovenov graf)
Medzné krivky pôsobenia striedavého prúdu s f = 50 Hz na človeka (Kouwenhovenov graf)

Fyziologické účinky striedavého prúdu na človeka v jednotlivých zónach

Zóna 1: Pásmo úplnej bezpečnosti

  • Obvykle žiadne účinky, organizmus na ne vôbec nereaguje.

Zóna 2: Pásmo bezpečnosti

  • Obvykle žiadne škodlivé fyziologické účinky.

Prechod prúdu človek vníma pocitmi ako: mravenčenie, tŕpnutie, ľahký spazmus (kŕče). Krivka „b“ zároveň tvorí zároveň hranicu uvoľnenia, kedy človek môže ešte svojou vôľou ovládať svoje zmysly (napr. vyslobodiť sa z dosahu prúdu)

Zóna 3: Pásmo nebezpečnosti (pásmo ťažkých úrazov elektrinou)

  • kŕčové svalové reakcie, ktoré už človek nedokáže ovládať,
  • dýchacie ťažkosti, zatiaľ ešte bez fibrilácie srdcového svalu.

Zóna 4: Pásmo nebezpečnosti (pásmo mortality)

K účinkom uvedeným v zóne 3 pribúdajú ešte nebezpečné patofyziologické účinky ako zastavenie dýchania, ťažké popáleniny, možnosť zastavenia srdcovej činnosti.

Zóna 4.1:

Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdca je do 5 %.

Zóna 4.2:

Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdca je do 50 %.

Zóna 4.3:

Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdca je nad 50 %.

Predpisy

Predpisy pre ochranu pred úrazom elektrickým prúdom (STN 33 2000-4-41)
rešpektujú dobu, za ktorú dôjde k odpojeniu chybnej časti príslušnou ochranou podľa výšky napätia.

Pri napätí:

  • 230 V musí odpojenie nastať v čase 0,4 s.
  • 400 V v čase 0,2 s.
  • nad 400 V v čase 0,1 s

Zdroj: http://people.tuke.sk/dusan.medved/Subory/Prednaska_1_BOZP.pdf

Táto stránka bola navštívená:

Dnes: 2 / Včera: 0, Doteraz: 1154

¯\_(ツ)_/¯

studium/odborne_predmety/ree/ucinky_stredaveho_prudu.txt · Posledná úprava: 08/03/2022 17:49 od aix150