Uzemňovače

Uzemňovač je vodivé teleso uložené priamo do zeme tak, aby sa vytvorilo vodivé spojenie so zemou, alebo uložené do betónu, ktorý má dobré spojenie so zemou, Uzemňovač môže byť náhodný alebo zhotovený (umelo vytvorený).

---

Náhodný uzemňovač

Je vytvorený vodivým predmetom uloženým trvalo v zemi alebo v betónovej zmesi (napr. základy budov, časti oceľových konštrukcií, výstužná armovacia oceľ v betónových základoch, kovové rúrky verejnej plynovodnej a vodovodnej siete) a bol vybudovaný na iný účel ako na uzemnenie.

Podmienky použitia náhodného uzemňovača:

• požadovaný zemný prechodový odpor,
• požadovaná prúdová zaťažiteľnosť,
• uloženie (prestavbou alebo úpravou nebude porušené),
• mechanická a korózna odolnosť,
• rovnaká predpokladaná životnosť ako uzemňované zariadenie.

Kovové plášte a obaly káblov, ako aj kovové vodovodné rúry sa môžu použiť ako uzemňovače iba po dohode a súhlase prevádzkovateľa.

Kovové rúrky pre rozvod horľavých kvapalín, plynov a vykurovacích systémov sa ako ochranné uzemňovače nesmú použiť. Na funkčné uzemnenie kladného pólu v jednosmerných napájacích sústavách sa nemá použiť náhodný základový uzemňovač. Prednostne sa na vyhotovenie uzemňovacích sústav majú využívať náhodné uzemňovače.

Zhotovený uzemňovač

Je uzemňovač zámerne zriadený na uzemnenie. Typ zhotoveného uzemňovača sa volí podľa miestnych podmienok, t. j. podľa zemného odporu (rezistivity) pôdy, veľkosti nezastavaného priestoru, úpravy terénu a podobne. Zhotovené uzemňovače sa ukladajú do vrstvy dobre vodivej pôdy tak, aby uzemňovač bol s ňou v dobrom styku.

Z hľadiska uloženia rozlišujeme:

Podpovrchový uzemňovač tvorí drôt alebo pásik uložený horizontálne v ryhe v nezamŕzajúcej hĺbke 60 až 80 cm pod porasteným terénom. Ak je uzemňovač kladený do káblových rýh, musí byť uložený na dno výkopu, a to najmenej 10 cm pod kábel alebo vedľa kábla.

HÍbkový (tyčový) uzemňovač tvorí tyč dlhá do 2 m zvisle zarazená do zeme. Ak sa použije viac tyčových uzemňovačov, z hľadiska ich elektrického využitia nemá byť vzdialenosť medzi nimi menšia, ako je dĺžka tyčového uzemňovača. Doskové uzemňovače ukladané zvisle do nezamŕzajúcej pôdy sa z ekonomických dôvodov neodporúčajú. Základový uzemňovač je uzemňovač uložený v betónových základoch budov, stožiarov, nosných konštrukcií a pod. Je tvorený z pásovej ocele alebo z oceľového drôtu s prierezom podľa tab.11.1. Ukladá sa ako obvodový uzemňovač pod izolačnú vrstvu cca 5 cm nad dnom výkopu tak, aby bol vodič uzemňovača obklopený betónovou zmesou (obr. 11.1.).

Zhotovené uzemňovače a uzemňovacie prívody sa zriaďujú pre uzemnenie len vtedy, keď:

• náhodné uzemňovače nevyhovujú požiadavkám normy,
• náhodné uzemňovače nemajú vyhovujúci zemný odpor,
• používanie náhodných uzemňovačov by bolo neekonomické,
• používanie náhodných uzemňovačov nie je prípustné z dôvodov požiarnej ochrany alebo iných predpisov,
• nie je možné zaistiť, že spojenie s náhodným uzemňovačom nebude prerušené,
• iné predpisy vyžadujú ich zriadenie.

Spoje uzemňovačov z pozinkovaného materiálu možno spájať svorkami, nepozinkovaný materiál možno zvárať.

Spoje musia byť mechanicky a korozívne odolné a musia zabezpečiť predpokladané prúdové zaťaženie. Na ochranu pred koróziou sa pri spojoch používa pasívna ochrana (asfaltová zálievka, zalievacia živica, antikorózna páska a pod.).

Protikorózna ochrana však nesmie ovplyvňovať vodivosť spojov. Identicky musia byť pasívnou ochranou chránené i prechody uzemňovacích prívodov v zemi.

Tab. 11.1. Minimálne rozmery oceľových uzemňovačov z hľadiska mechanickej a koróznej odolnosti