Architektúra počítača, Von Neumannova architektúra

Architektúra počítača je súhrn konštrukčných princípov zariadenia na spracovanie dát. Periférne zariadenia:

• monitor,
• tlačiareň,
• klávesnica,
• myš ,
• ďalšie vstupné zariadenia…

Vstupné zariadenia umožňujú vstup inf. do počítača (klávesnica, myš, scanner, svetelné pero). Výstupné zariadenia slúžia na zobrazenie informácií z počítača (monitor, tlačiareň). Vstupno-výstupné zariadena umožňujú aj vstup aj výstup (pevný disk, disketa)

Von Neumannova architektúra počítača

Počítač je zariadenie, ktoré vie spracovávať vstupné informácie a na základe vstupu vykonávajú dopredu definovanú činnosť. Ak sa pozrieme do „vnútra“ počítača nájdeme tam veľa mechanických, elektrických a elektronických súčiastok, ktoré sú navzájom pospájané a tvoria tak jeden pomerne komplikovaný spolupracujúci celok. V zjednodušenej forme je možné každý počítač chápať ako štruktúru uvedenú na nasledujúcom obrázku.

Základným princípom, na základe ktorého pracujú súčasné počítače je tzv. princíp von Neumanna. Je založený na koncepcii sekvenčného spracovania informácií definovaného existenciou tzv. počítadla (smerníka) vykonávaných inštrukcií a koncepciou operačnej a riadiacej jednotky. Pri riadení práce takto koncipovaného počítača sa využíva koncepcia mikroprogramového riadenia. Činnosť počítača je definovaná programom uloženým v operačnej pamäti. Počítač je vlastne interpretátorom (vykonávateľom) uvedeného programu. Charakteristické vlastnosti pre počítače s von Neumannovou architektúrou by sa dali zhrnúť do nasledovných bodov: počítač sa skladá z procesora, pamäte a vstupno – výstupných zariadení program je uložený v pamäti počítača procesor vykonáva inštrukcie programu postupne údaje sa spracúvajú v dvojkovej sústave