V doprave dáva Komisia zbohom rope. Necháva však pootvorené dvere pre zemný plyn
— 10/08/2021 13:10 Správy Enviro
Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/David Arquimbau Sintes]
Komisia v svojom pláne zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 navrhla radikálne opatrenia v doprave. Lacné letenky či autá na benzín sa stanú minulosťou. Pri riešení emisií v námornej doprave však počíta so zemným plynom. Je to krátkozraké, tvrdia environmentalisti.
Komisia predstavila v júli balík klimatických zákonov „Fit for 55“. Jeho cieľom je transformovať európske hospodárstvo tak, aby dosiahlo zníženie emisií do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. Predložené legislatívne návrhy majú urýchliť dekarbonizáciu energie, využívania pôdy a dopravy a radikálne znížiť využívanie fosílnych palív vo všetkých odvetviach.
Aj keď celkové emisie v Európskej únii klesajú, tento trend sa netýka sektora dopravy. Znamená to, že relatívny príspevok dopravy k celkovým emisiám skleníkových plynov sa v Európe zvýšil.
Komisia preto venovala tomuto sektoru v legislatívnom balíku veľkú pozornosť. Podľa nej je potrebné, aby celkové emisie z dopravy, vrátane ťažšie riešiteľnej leteckej a lodnej dopravy, klesli o 90 percent do roku 2050.
V tomto prehľade sa pozrieme na to, čo plán Fit for 55 znamená pre tri kľúčové odvetvia: cestnú dopravu, letectvo a námornú dopravu.
Náklady ponesú automobilky
Najväčšiu pozornosť v oblasti dopravy získal návrh Komisie, aby sa do roku 2035 ukončil predaj áut so spaľovacími motormi. To dáva automobilovému priemyslu čas na premenu výroby a členským štátom priestor na rozvoj miestnej produkcie batériových článkov. Štáty Európskej únie majú tiež k dispozícii 15 rokov, aby dostali z vozoviek znečisťujúce vozidlá a priblížili sa k cieľu nulových emisií do roku 2050.
Pomôcť rozvoju elektromobility majú aj sprievodné právne predpisy o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Tie by mali motivovať európske krajiny začať s výstavbou nabíjacích staníc a vodíkových čerpacích staníc, ktoré by dokázali uspokojiť nárast dopytu po vozidlách s nulovými emisiami.
Podľa riaditeľa think-tanku zaoberajúceho sa dopravou a klímou Transport & Environment Wiliama Todtsa je dôležité, že Komisia preniesla bremeno znižovania emisií na automobilový, ropný, letecký a lodný priemysel, od ktorých sa bude požadovať dosiahnutie cieľov znižovania emisií.
„Táto cesta je spravodlivejšia a efektívnejšia než by bolo prenesenie bremena dekarbonizácie na ľudí. Je to tiež víťazná ekonomická stratégia, ktorá umožní Európe viesť svet v niektorých z najdôležitejších technológiách 21. storočia,“ myslí si Todts.
Nové štandardy pre automobily sú podľa neho príkladom tohto prístupu. V súčasnosti môžu autá vyrábané v Európe vypúšťať 95 g CO2 na kilometer jazdy. Do roku 2030 sa táto hodnota zníži o 55 percent (oproti roku 2021), v roku 2035 by mala klesnúť na nulu. Inak povedané, po roku 2035 sa už v Európskej únii nemajú predávať žiadne osobné autá a dodávky, ktorých motory produkujú emisie.
Komisia chcela pôvodne navrhnúť 65-percentné zníženie priemerných emisií do roku 2030 a nulové emisie do 2035.
Autopriemysel je rozdelený
Časť automobilového priemyslu sa sťažovala, že navrhované zníženie emisií bude znamenať de facto zákaz spaľovacích motorov, nesúhlasili ani niektoré vlády. Francúzsko chcelo odklad nulových emisií do roku 2040. Podľa informácií nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali rovnaký postoj niektorí členovia Komisie: viceprezident Valdis Dombrovskis, komisár pre vnútorný trh Thierry Breton a komisárka pre dopravu Adina Valeanová.
Nakoniec neuspeli. Znížil sa však cieľ pre rok 2030, namiesto 65 percent len 55. To ale znamená, že na takmer polovicu redukcie ostane len päť rokov.
Automobilový sektor je jedným z najdôležitejších hospodárskych odvetví v Európe a automobilová loby má veľký vplyv na prijímanú legislatívu. Aj environmentálnu.
Ako však upozorňuje portál Politico, v tomto prípade nebola jednotná.
Volkswagen, Volvo, Stellantis a Renault investujú do vývoja a výroby elektrických motorov. Volkswagen tiež oznámil postupné ukončenie predaja áut so spaľovacím motorom na európskom trhu do roku 2035. Audi, ktoré je súčasťou koncernu, chce produkovať iba elektrické autá už od roku 2026.
Pozitívny postoj Volkswagenu voči elektromobilom oslabil lobovaciu pozíciu Európskej asociácie automobilových výrobcov ACEA. Tá nezdružuje len automobilky, ale aj výrobcov komponentov. Najmä druhá skupina firiem chcela chrániť pozície spaľovacích motorov. Alternatívu nevidia v elektromobilite, ale v syntetických palivách či vo vodíku.
Podľa Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) medzi ďalších výrobcov, ktorí sa nedávno zaviazali postupne ukončiť predaj automobilov so spaľovacími motormi v Únii, patria Fiat a Ford (2030) a Opel (2028).
Nemecký europoslanec Peter Liese kritizoval stanovenie roku 2035 na zákaz emisií z automobilov a tvrdil, že termín neposkytuje dostatok času malým podnikom, ktorých živobytie závisí od výroby spaľovacích motorov.
Podpora infraštruktúry
Častým argumentom odporcov alternatívnych pohonov je nedostupnosť infraštruktúry. K riešeniu tohto problému smeruje ďalší návrh Komisie: revízia Nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá.
Členské krajiny majú podľa nariadenia zabezpečiť, aby boli na hlavných diaľničných ťahoch nabíjacie stanice každých 60 kilometrov a každých 150 kilometrov zariadenia na doplnenie vodíka. Zásadné je, že zákon požaduje budovanie infraštruktúry aj pre nákladné autá. Tie budú do roku 2030 čeliť 50 percentnému zníženiu emisií a do roku 2035 musia byť tiež bez emisií.
Podľa Wiliama Todtsa však plán Komisie na obmedzenie emisií z dopravy nie je dokonalý a priznáva príliš veľké výhody „falošným“ elektromobilom, teda plug – in hybridom (autá s elektromotorom aj spaľovacím motorom). „Keďže neexistujú žiadne priebežné ciele, výrobcovia automobilov môžu do roku 2029 pokračovať v znečisťovaní. Napriek tomu je vytýčený smer jasný: vek ropy, energetickej závislosti a automobilového znečistenia sa končí,“ myslí si riaditeľ Transport & Environment.
Koniec lacných letov?
Letecké palivo bolo uplynulé desaťročiach na rozdiel od palív používaných v lodnej a cestnej doprave oslobodené od daní. Európska komisia chce túto výnimku ukončiť.
Aby však leteckému sektoru poskytla čas na zotavenie sa z hospodárskeho poklesu spôsobeného pandémiou, daň sa odloží o desať rokov.
Dopravné lietadlá, ktoré budú tankovať na európskych letiskách, budú tiež povinné tankovať zmes petroleja a zeleného leteckého paliva. Požadované množstvo trvalo udržateľného leteckého paliva (Sustainable Aviation Fuels – SAF) sa v zmesi bude časom zvyšovať, pričom sa bude rásť z dvoch percent v roku 2025 na päť percent v roku 2030. V roku 2050 by podiel zeleného paliva mal dosiahnuť 63 percent.
SAF, ktoré sú vyrobené z pokročilých biopalív a e- palív, v súčasnosti tvoria menej ako 1 percent leteckého paliva používaného v EÚ, a to predovšetkým vďaka ich premrštenej cene a nedostatku.
„Aj keď letecké spoločnosti prejavujú rastúci záujem používať SAF v budúcnosti, skutočné projekty a partnerstvá zostávajú výnimkou. V súčasných podmienkach nie je využívanie udržateľných palív považované za ekonomicky atraktívne,“ píše Komisia v návrhu.
Komisia okrem toho navrhla postupne do roku 2026 zrušiť bezplatné emisné povolenky pre letecké spoločnosti v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS). Ten sa vzťahuje na lety v rámci Únie. To by prinútilo dopravcov platiť za emisie viac, čo by mohlo výrazne zdvihnúť ceny leteniek.
Brusel dáva leteckým spoločnostiam väčšinu emisných kvót na znečisťovanie zdarma. Nemusia preto čeliť zvyšujúcej sa cene emisií CO2 za tonu, ktorá tento rok dosiahla rekordnú výšku 58 eur za tonu.
V námornej doprave je v pláne LNG
Legislatívne návrhy Komisie „Fit for 55“ výrazne ovplyvnia aj lodnú dopravu. Tá je v súčasnosti zodpovedná za tri percentá svetových emisií CO2. Riešením má byť jej zaradenie do systému obchodovania s emisiami (EU ETS).
Komisia navrhuje, aby sa námorná doprava roku 2023 zapojila do systému ETS. Má to prinútiť majiteľov lodí nakupovať emisné povolenky a tým platiť za emisie skleníkových plynov, ktoré vypustia.
Ak tak neurobia, môže dostať zákaz vstupu do prístavov Únie.
EÚ chce tiež obmedziť skleníkové plyny z energie používanej na palubách lodí. Mali by sa znížiť o 6 percent do roku 2030 oproti roku 2020. V roku 2050 by to malo byť dokonca 75 percent.
Keďže opatrenia sú zamerané na všetky lode pristávajúce v európskych prístavoch, pravdepodobne vzbudia rozruch na medzinárodnej úrovni.
„Nie je spravodlivé, aby lodné spoločnosti mimo Únie platili miliardy eur na podporu plánov jej hospodárskej obnovy,” povedal Guy Platten, generálny tajomník Medzinárodnej asociácie lodnej dopravy.
Podľa organizácie Transport & Environment však cieľ znížiť emisie v námornej doprave podkopáva „nešikovne navrhnutý zákon, ktorý neuprednostňuje skutočne čisté palivá ako je amoniak“. Komisia chce ozelenenie námornej dopravy dosiahnuť jej prechodom na LNG teda stlačený zemný plyn. To podľa T&E spôsobí masívne budovanie infraštruktúry na dopĺňanie tohto fosílneho paliva. „Táto vízia je krátkozraká a namiesto spomalenia klimatickej zmeny ju urýchli,“ vystríha mimovládka.
Návrhy Komisie teraz dostávajú do rúk členské krajiny a europoslanci. Začína sa ďalšie kolo vyjednávaní, výsledkom môže byť ďalšie oslabenie navrhnutých štandardov. Legislatíva bude potrebovať súhlas Rady EÚ aj Európskeho parlamentu.
Zdroj: https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/fit-for-55/