O ČOM HOVORÍ PÍSOMNÁ ZMIENKA O MESTE Z ROKU 1247
Dejepis pod holým nebom - História mesta Bardejov
Bardejov na úsvite dejín
Náučný chodník pri Topli
— 16/08/2021 08:08
Za prvú písomnú zmienku o Bardejove sa dlho považovala listina uhorského kráľa Belu IV. Tá je datovaná do roku 1247, pričom sa v nej prvýkrát spomína územie „Terra Badpha“, čo je latinizovaná podoba maďarského názvu Bardejova. Kráľovská bula bola reakciou na ponosy mníchov z rehole cisterciánov z opátstva v Koprzywnici (Kopŕivnici) na juhu Poľska, ktorí mali svoj kláštor pri Kostole sv. Egídia v Bardejove. Tí sa u neho sťažovali na saských kolonistov, ktorí sa na pozvanie uhorských panovníkov usadili v susednom Prešove. Nemeckí osadníci mali údajne neoprávnene zaberať pre seba i tie majetky, ktoré patrili spomínaným cisterciánom. Belo IV touto bulou tak nanovo vytýčil chotárne hranice „Terry Bardphy“, teda mesta Bardejov.
Vydaniu listiny predchádzalo iné kráľovské rozhodnutie, ktorým bolo poverenie pre „komesa“ Tekuša (Tegusa, Tekusa) zo Šariša, aby urobil obchôdzku spornej „Terry Bardphy“, ako aj ostatných majetkov patriacich spomínanému rádu, a zároveň aby ustanovil predošlé medze. (Komes bolo v stredoveku pomenovanie funkcie vyššieho kráľovského úradnika, ktorý spravoval určité územie, teda bol čosi ako neskôr župan.)
Po zistení skutkového stavu, uhorský panovník následne vydal spomínanú bulu (s dátumom 7. november 1247), v ktorej sa podrobne uvádzajú hranice „zeme bardejovskej“, ako aj opisy chotárov ďalších dvoch majetkov pri Prešove, ktoré mali patriť poľsko-bardejovským cisterciánom.
Žiaľ, listina Belu IV. sa zachovala iba v odpise z roku 1500, čo vyvolalo pochybnosti u niektorých slovenských historikov, ktorí spochybňovali jej pravosť (napríklad Branislav Varsík). Pochybnosti vznikli najmä v súvislosti s jazykovou podobou latinizovaných či maďarizovaných názvov niektorých častí bardejovského chotára, ktoré majú bezpochyby slovanský pôvod. Problém nebol v slovanskom pôvode lokalít, ako napríklad Thopul (Topľa, podľa Varsíka vo význame Teplá), Bereznek (Brezník), či Macovcha (Makovica), keďže pred príchodom kolonistov bolo domáce obyvateľstvo bezpochyby slovanské. Podľa ich názoru jazyková podoba miestnych geografických názvov však nemohla byť v roku 1247, ba ani v celom 13. storočí už taká, ako ich uvádza odpis listiny Belu IV. z roku 1500.
Iní historici (Ferdinand Uličný) však jej autenticitu, aj napriek istým nezrovnalostiam v názvosloví, nespochybňujú, a teda ju považujú za pravú. O odpis listiny Belu IV z roku 1247 sa napokon opierali aj „otcovia mesta“ (vedenie bývalého Mestského národného výboru) pri príprave osláv 725. výročia prvej písomnej zmienky o Bardejove v roku 1972. Jednou z podôb pripomenutia si tohto výročia bolo zorganizovanie obnoveného Bardejovského jarmoku, ktorý sa konal od piatka 8. do nedele 10. septembra spomínaného roka. Bardejovský jarmok tak po veľmi dlhej prestávke začal opäť písať svoju novú tradíciu, ktorá v inovovanej podobe pretrvala dodnes.
Podľa archívnych prameňov a zdrojov spracoval Mgr. Ľuboš ROMAN
Zdroj: http://www.visitbardejov.sk/hlavne-menu/naucny-chodnik-pri-topli/793/