STREDOVEKÉ CECHY A REMESLÁ

Dejepis pod holým nebom - História mesta Bardejov

Bardejov na úsvite dejín

Náučný chodník pri Topli

— 16/08/2021 08:44

Vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu mesta. Mimoriadna zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov a početné kráľovské privilégiá, povzniesli Bardejov v 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva.

Jednoznačne najvýznamnejším bardejovským remeslom v tomto období bolo tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie, žiadne iné remeslo sa s ním nemohli rovnať. Stredoveká výroba zrejme nadväzovala na rozvinutú textilnú výrobu pôvodného slovanského obyvateľstva, ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými kolonistami zo Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu. Prvý údaj o výrobe textilu v Bardejove sa zachoval z roku 1407. Najdôležitejším textilným výrobkom v meste bolo ľanové plátno. Rozsah výroby bol na stredoveké pomery veľmi veľký. Napríklad v roku 1424 bolo v meste vyrobených 240 000 lakťov plátna a súkna. Keďže jeden lakeť zodpovedal 58, 5 cm, po prepočte na dnešné miery to zodpovedalo 140, 4 km.

Vysokú úroveň ďalších remesiel, najmä drevárstva a spracovania kovov v meste, potvrdzuje práva z roku 1551 o zhotovení 30 korviet (ľahších vojenských lodí). V Bardejove sa vojenské plavidlá celkom logicky bežne nevyrábali, napriek tomu stihli miestni remeselníci svoju prácu dokončiť za necelé štyri mesiace.

Z ostatných remesiel v Bardejove treba spomenúť najmä krajčírstvo, obuvníctvo, pivovarníctvo, kožušníctvo a neskôr aj klobučníctvo. Na dôležitosť hrnčiarstva v meste poukazuje ten fakt, že pokračovanie Hradnej uličky na predmestí za Hornou bránou sa oddávna nazývalo Hrnčiarskou ulicou.

Podľa archívnych prameňov v roku 1437 pôsobilo v Bardejove 36 remeselných odvetví a 64 remeselných špecializácií. V rámci dnešného Slovenska bol v tej dobe porovnateľný počet remesiel iba v Bratislave, Košiciach a v Levoči.

V súvislosti s remeslom je dôležité spomenúť cechy, keďže mnohé remeslá existovali práve v rámci týchto organizácií. Bardejov mal v časoch feudalizmu (po Bratislave a Košiciach) tretí najvyšší počet cechov na území dnešného Slovenska (51), z ktorých však len menšia časť vznikla v stredoveku.

Medzi bardejovskými cechmi sa pravidelne uvádza aj pivovarnícky cech s dátumom vzniku v roku 1450.

Začiatkom 15. storočia vznikol aj cech krajčírov, prvá zmienka o ňom je z roku 1435.

Cech kožušníkov sa spomína v roku 1457.

Najstaršia zmienka o cechu debnárov je datovaná do roku 1478.

O dva roky neskôr (1480) pramene potvrdzujú existenciu cechu stolárov.

Z roku 1485 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov (prvom na Slovensku).

V roku 1492 sa spomína cech remenárov.

K roku 1494 možno potvrdiť existenciu cechu kováčov.

V dokumente z konca 15. storočia sa uvádzajú aj cechy panciernikov a zámočníkov.

Z roku 1499 sa zachovali obsiahle stanovy cechu obuvníkov, kde sa okrem iného uvádzajú podmienky, za ktorých sa tovariš mohol stať majstrom.

Do konca 15. stor. vznikli v Bardejove aj cechy debnárov, čižmárov, mečiarov, sedlárov, mäsiarov, súkenníkov a rybárov.

Súpis cechov povinných stavať ozbrojencov na obranu mesta zo začiatku 16. storočia potvrdzuje i existenciu cechu mäsiarov, kamenárov, súkenníkov a rybárov.

Cechy zohrali dôležitú úlohu v rozvoji remesiel, postupne sa však svojimi „strnulými“ predpismi (najmä dôrazom na dodržiavanie etických pravidiel pri výrobe a predaji) stali brzdou kapitalistického podnikania, čo nevyhnutne viedlo k ich zániku.

K oficiálnemu zrušeniu cechov ako stavovských organizácií v uhorskej časti habsburskej monarchie oficiálne došlo schválením zákona v roku 1872.

Podľa archívnych prameňov a zdrojov spracoval Mgr. Ľuboš ROMAN

Zdroj: http://www.visitbardejov.sk/hlavne-menu/naucny-chodnik-pri-topli/794/