Svet si od dnešného dňa míňa prírodné zdroje z budúceho roka. Slovensko je na tom horšie ako globálny priemer
— 29/07/2021 14:11 Správy Enviro
Týmto tempom planétu a ani seba nikdy nezachránime.
Aktivisti z Greenpeace Slovensko a ďalších organizácií jazdia počas protestnej cyklojazdy spojenej s kajakovým protestom, aby verejne vyjadrili nesúhlas s plánovanou výstavbou plynového LNG terminálu v bratislavskom verejnom prístave, 14. júla 2021. Zdroj: TASR/Martin Baumann
Ľudstvo od 29. júla žije na ekologický dlh. Dnes sme totiž oficiálne vyčerpali prírodné zdroje na tento rok a míňame si už tie z budúceho roka. Čo to znamená v praxi? Napríklad sme vyrúbali viac stromov, než môže za rok dorásť, ulovili sme viac rýb, ktoré sa nestíhajú množiť, a minuli sme viac úrodnej pôdy, než nám treba na obživu ľudstva. Vypúšťame aj viac uhlíka, než sú lesy a oceány schopné pohltiť. Znamená to tiež, že už teraz ukracujeme o zdroje budúce generácie a žijeme takzvane na sekeru. Donekonečna však Zemi dlhovať nemôžeme. Problém je, že chceme, aby rástol hrubý domáci produkt – a to bez vplyvu na životné prostredie nejde.
Podľa analytika portálu Euractiv Slovensko Michala Hudeca s rastúcim HDP vo všeobecnosti rastie aj spotreba prírodných zdrojov. Povedal to pre TASR.
Slovensko je na tom horšie ako svetový priemer
Nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN) každý rok vydáva správu o udržateľnosti hospodárenia jednotlivých krajín sveta. Tento rok ľudstvo vyčerpalo k dnešnému dňu všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Ale keby svet žil takým tempom ako Slovensko, na dlh žijeme už od 13. mája.
„Slovensko patrí do skupiny najvyspelejších krajín sveta. S tým prichádza aj vyššia spotreba zdrojov – v našom prípade, bohužiaľ, väčšinou fosílnych palív a aj vyššia materiálová stopa,“ vysvetlil Hudec. Materiálová stopa je množstvo vyťaženej suroviny, ktoré je potrebné na uspokojenie spotrebiteľského dopytu.
Napríklad sme vyrúbali viac stromov, než môže za rok dorásť, ulovili sme viac rýb, ktoré sa nestíhajú množiť, a minuli sme viac úrodnej pôdy, než nám treba na obživu ľudstva. Vypúšťame aj viac uhlíka, než sú lesy a oceány schopné pohltiť. Znamená to tiež, že už teraz ukracujeme o zdroje budúce generácie a žijeme takzvane na sekeru. Donekonečna však Zemi dlhovať nemôžeme. Problém je, že chceme, aby rástol hrubý domáci produkt – a to bez vplyvu na životné prostredie nejde.
Podľa analytika portálu Euractiv Slovensko Michala Hudeca s rastúcim HDP vo všeobecnosti rastie aj spotreba prírodných zdrojov. Povedal to pre TASR.
Je možné, že ciele, ktoré si nastavila Európska únia aj Organizácia spojených národov, sú postavené na nereálnych očakávaniach. Aktuálne sa snažíme oddeliť rast HDP od materiálovej a emisnej stopy. „O tom, či to je možné, sa vedie diskusia. Žiaľ, Európska agentúra pre životné prostredie v januárovej štúdii uviedla, že to možné byť nemusí, čo by znamenalo, že ciele Komisie aj OSN sú nastavené na zlom predpoklade,“ vraví analytik. Možno je načase prehodnotiť, čo chceme dosiahnuť.
Dobrovoľníci hasia lesný požiar v dedine Magaras v Jakutsku na ruskom Ďalekom východe 18. júla 2021. Lesné požiare vyčíňajúce v Rusku sú čoraz nebezpečnejšie pre ľudí. Úrady v najviac postihnutých oblastiach Sibír a Jakutsko na východe krajiny varovali v nedeľu obyvateľov vo vyše 50 dedinách pred toxickým dymom. Zdroj: TASR/AP
Chudobné krajiny sú na tom lepšie
Deň ekologického dlhu vyjadruje globálny priemer a situácia sa značne líši v závislosti od krajiny. Chudobnejšie krajiny vo všeobecnosti dosahujú tento dátum omnoho neskôr ako tie bohaté. Katar žije na ekologický dlh už od 9. februára, pričom Indonézia tento deň dosiahne až 18. decembra.
Slovensko si môže polepšiť, ak dekarbonizujeme ekonomiku vrátane odstavenia uhoľných baní a dekarbonizácie elektroenergetiky. Podľa Hudeca sa musíme odkloniť od plynu k obnoviteľným zdrojom a elektrifikovať tie odvetvia, ktoré to umožňujú, ako napríklad oceliarstvo. Nie je to jednoduché.
Rozvoj obnoviteľných zdrojov je dôležitý, zároveň však musíme premýšľať nad tým, ktoré obnoviteľné zdroje budeme využívať. Slovensko sa zatiaľ do veľkej miery spolieha na biomasu, čo sa však ukázalo ako škodlivé pre lesy a ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý. Veľkým problémom – nielen Slovenska – je takisto intenzívne poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, v ktorom sa musíme zamerať na zvyšovanie miery recyklácie a minimalizáciu skládkovania.“
Časť zodpovednosti je aj na tebe, vraví analytik. V tomto článku sme pre teba zhrnuli, ako môžeš prispieť k tomu, aby sa dátum posúval ďalej. Ako však dodáva Hudec, „je dôležité uvedomiť si, že až 71 percent svetových emisií produkuje sto najväčších korporácií. Sú to teda hlavne korporácie a štáty, ktoré im určujú legislatívu, ktoré musia konať“.
Sila jednotlivcov spočíva najmä v tom, že sa vieme združiť a vytvoriť verejný tlak. Najdôležitejšie je voliť takých politikov, ktorí si uvedomujú hrozbu klimatickej zmeny.