Spojená škola Juraja Henischa

Gymnázium, SOŠ polytechnická, Slovenská 5, Bardejov

Nástroje používateľa

Nástoje správy stránok


  • Dansk (Danish)
  • Deutsch (German)
  • ελληνικά (Greek)
  • English
  • Español (Spanish, Mexico)
  • Finland
  • Français (French)
  • Gaeilge (Irish)
  • Maďarsko (Hungaria)
  • Italiano
  • Lithuania
  • Latvija
  • Nederlands
  • Norsk or Bokmål (Norwegian
  • Poliski (Polish)
  • Português (Portuguese, Portugal)
  • Română (Romanian)
  • Svenska (Swedish)
  • Tϋrkçe (Turkish)
  • Ukraina (UK)
  • 中文 (Chinese)
spravy:bardejov:historia_mesta_bardejov-pod_holym_nebom:bardejov_na_usvite_dejin

BARDEJOV V PRIESTORE A ČASE

Dejepis pod holým nebom - História mesta Bardejov

Bardejov na úsvite dejín

Náučný chodník pri Topli

15/08/2021 18:51

História pod holým  nebom- Dejepis pod holým nebom Bardejov

Mesto Bardejov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska v pohorí Nízkych Beskýd, ktoré tvoria najnižšiu časť celého karpatského oblúka. Ten sa začína približne na sútoku riek Morava a Dunaj pri slovensko-rakúskom pomedzí a končí pri úžine Železné vráta na hranici Rumunska a Srbska.

Praveké sídlisko vzniklo na pravom brehu (tzv. nive) rieky Topľa prameniacej v Čergovskom pohorí západne od mesta. Spomínaná rieka, ktorej názov niektorí jazykovedci odvodzujú od významu „teplá“, si za tisícročia postupne razila cestu karpatským flyšom. Vo východnej časti mesta sa k nej pripája Šibská voda, ktorá z juhovýchodu ešte priberá potok Lukavica. Vzhľadom na pomerne členitý terén katastrálneho územia je nadmorská výška mesta značne premenlivá, avšak z úrovne Radničného námestia predstavuje 277 m.

Na formovaní osídlenia Bardejova výrazne vplývala jeho výhodná geografická poloha na trase diaľkových obchodných ciest, ktoré spájali sever Európy s balkánsko-čiernomorskou oblasťou v južnej časti nášho kontinentu.

Prvé stopy o prítomnosti človeka na tomto území siahajú do mladšej doby kamennej (paleolitu), teda do obdobia asi 20 000 rokov pred Kristom (Kr.). Súvislejšie osídlenie severovýchodného Slovenska je však datované až z konca najmladšej doby kamennej (eneolitu), ktorá v našich podmienkach trvala medzi rokmi 1 900 až 1 800 pred Kr. Toto územie vtedy osídlilo pastiersko-roľnícke obyvateľstvo, ktoré tu prišlo od severovýchodu až východu. Spomínaný ľud, ktorý niektorý historici už dávajú do súvislosti s Protoslovanmi (skýtsko-slovanským etnikom), zanechal po sebe početné pamiatky mohylovej kultúry, nazývanej v odbornej literatúre, ako kultúra ľudu východoslovenských mohýl. Najznámejšia mohylová pamiatka po tejto stále tak trochu tajomnej civilizácie sa nachádza v lesnom poraste pri obci Hankovce.

Počiatky sídliska (osady) na území dnešného Bardejova sú však stále zahalené závojom tajomstva. Niektorí bádatelia predpokladajú, že prvotná osada ležala v lokalite dnešnej Slovenskej ulice. Iní sa skôr prikláňajú k názoru, že pôvodné sídlisko je potrebné hľadať na terénnej vyvýšenine nad sútokom Tople a Šibskej vody (na starých mapách však označovanej ako „Lauka“ - Lukavica). Práve na tomto ostrohe mohol vzniknúť bezprostredný predchodca dnešného Bardejova, z ktorého sa neskôr vyvinulo stredoveké mesto obklopené hradbami.

V tomto smere nové veľmi cenné poznatky priniesol náhodný objav koncom 80. rokov minulého storočia. Keď sa 9. júna 1988 vo vtedajšom Parku Mieru (dnešnom Parku Emila Korbu) robili výkopové práce na uloženie kanalizácie pre meštiansky dom č. 43, robotníci narazili na neznáme klenbové murivo.

Následne sa začal rozsiahly archeologický výskum, v rámci ktorého bolo odkrytá veľká časť povrchu terajšieho Parku Emila Korbu. Ten odhalil základy muriva ďalších neznámych stavieb, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti Kostola sv. Egídia, súčasnej baziliky.

Po skončení prieskumu odborná komisia skonštatovala, že boli objavené objekty, ktorých architektúra súvisí s vývojom pôdorysu stredovekého Bardejova v nadväznosti na sakrálny objekt. Či tým objektom mohol byť hľadaný cisterciánsky kláštor, ktorý mal stáť pri počiatkoch mesta, alebo išlo o celkom inú stavbu, to sa nedalo jednoznačne určiť. Pre začiatky Bardejova však bolo dôležitým zistením, že sa našla najstaršia sídlisková vrstva, ktorú možno časovo datovať k samotným začiatkom mesta v 13. storočí, kedy sa prvýkrát spomína aj v dochovaných listinných záznamoch.

Veľmi cenné boli aj poznatky o existencii domov zo 14. storočia, pričom najstarším nájdeným pôdorysom bol typ jednopriestorových vežovitých domov, ktoré dovtedy neboli v okolí Bardejova známe.Úplne najstarším nálezom však bol žiarový (urnový) hrob z mladšej doby bronzovej, teda z obdobia okolo roku 1100 pred Kristom.

Nové poznatky o počiatkoch sídelnej štruktúry Bardejova priniesol aj záchranný archeologický výskum v roku 2015, ktorý si vyžiadala výstavba juhozápadného obchvatu mesta. Výskum prebiehal nad Sídliskom Družba v oblasti chatovej osady Rúrna, ktorá musela sčasti ustúpiť novej ceste. Aj keď lokalita nebola archeológom neznáma, predsa sa tu našli nové nálezy. Výskumníkom sa tu napríklad podarilo nájsť atypické črepy a zopár úštepov keramiky. Vzhľadom na doterajšie poznatky o osídlení okolia Bardejova v praveku, ich vznik možno rámcovo zaradiť do neskoršej doby kamennej (eneolitu), resp. do doby bronzovej.

Podľa archívnych prameňov a zdrojov spracoval Mgr. Ľuboš ROMAN

Zdroj: http://www.visitbardejov.sk/hlavne-menu/naucny-chodnik-pri-topli/791/

Táto stránka bola navštívená:

Dnes: 1 / Včera: 0, Doteraz: 439

¯\_(ツ)_/¯

spravy/bardejov/historia_mesta_bardejov-pod_holym_nebom/bardejov_na_usvite_dejin.txt · Posledná úprava: 16/08/2021 09:26 od aix150